BRATISLAVA. Na finančných trhoch sa sankcie Európskej únie prejavia najmä proti trom najväčším ruským bankám - Sberbank, Gazprombank a VTB, ako aj Vnešekonombank, ktorá spravuje ruský štátny dlh a prostriedky vložené do dôchodkového poistenia.
Tieto banky aj podľa Bloomberg môžu čakať sankcie zo strany únie. Kritériom pre zaradenie na zoznam sankcionovaných má byť polovičný podiel ruského štátu na základnom kapitále banky.
Podľa Bloombergu by mali tieto banky počas najbližších troch rokov vyplatiť dlhopisy v zahraničných menách za 15 miliárd eur. Ak si na refinancovanie dlhu nebudú môcť požičať v EÚ, inde to bude drahšie.
Slovenská Sberbank
Ruská Sberbank má svoju vnučku na Slovensku.
„Zatiaľ nie je presne jasné, o aké sankcie ide. Preto sa zatiaľ k tomu nechceme vyjadrovať,“ povedal Martin Barto, hlavný stratég Sberbank na Slovensku.
Z diplomatických zdrojov preniklo, že sankcie sa nemajú týkať európskych dcér ruských bánk. No môže sa ich to dotknúť nepriamo.
Napríklad tak, že prídu o úverové linky od niektorých bánk, čo by im mohlo načas spôsobiť problémy s likviditou.
Inak povedané, niektoré európske banky môžu teoreticky obmedziť pôžičky pre iné banky, za ktorými je ruský kapitál. V takom prípade by banky museli hľadať peniaze inde, napríklad od bežných vkladateľov.
Sankcie môžu sťažiť aj financovanie ruských spoločností, najmä ich aktivít v západnej Európe, ktoré sa môžu obmedziť.
Ruská Sberbank nedávno poskytla úver Slovenským elektrárňam, za ktorým môže byť podpora dokončenia elektrárne Mochovce pomocou ruských technológií.
Predaj elektrární
Ako sa môžu sankcie ešte týkať Slovenska? „Našťastie podiel Jukosu v Transpetrole získala Slovenská republika,“ hovorí ekonomický expert Karel Hirman.
No sankcie proti Rusku sú podľa neho ďalším silným argumentom, prečo by vláda nemala súhlasiť s predajom Slovenských elektrární Rusom.
„Teraz si predstavme: Slovenské elektrárne predáva Enel ruskému Rosatomu alebo akejkoľvek ruskej spoločnosti, pri ktorej vždy bude jasné prepojenie na Kremeľ,“ dodáva Hirman.
Nemecké zbrojárske a technologické firmy ubezpečujú, že by ich embargo na vývoz technológií do Ruska nemalo vážnejšie postihnúť.
Napokon, obchodná spolupráca a najmä investície v Rusku sa prudko znižujú už od začiatku konfliktu na Ukrajine.
Obavy však vzbudzuje pokles podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery, ktorý sa už prejavuje v Nemecku a ďalších vyspelých krajinách a sankcie ho môžu ešte prehĺbiť.
Prinieslo by to spomalenie hospodárskeho rastu a pokles záujmu aj o výrobky zo Slovenska, napríklad autá a stroje.
Menší dopyt by mal negatívny dosah na výrobu, tvorbu pracovných miest a investície v tunajších exportne zameraných spoločnostiach.
Finančné trhy v utorok na pripravované sankcie proti Rusku nereagovali.
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7308562" title="Komentár Petra Morvaya" url-type="sme-article"]Studená vojna medzi Ruskom a Západom sa neobnoví, prepojenie je príliš silné[/content]
