Rusko zatiaľ reagovalo na sankcie skôr rétoricky. Verejná mienka stojí pevne za Kremľom.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
MOSKVA, BRATISLAVA. V Kremli v stredu s napätím čakali, ktorí ôsmi ruskí oligarchovia a ktoré tri subjekty sa objavia na novom zozname najtvrdších európskych sankcií.
Moskva reagovala hneď prvým trestom pre Poľsko, ktorému zakázala dovážať do Ruska ovocie a zeleninu. Na poľských sociálnych sieťach sa už objavila kampaň #Jedz jablká na Putinovu zlosť.
Oficiálne Moskva hovorí o hygienických dôvodoch, politiku odmieta. Zároveň dodala, že reštrikcie môže rozšíriť aj na zvyšok Európskej únie.
Rusko ročne nakupuje z Únie ovocie a zeleninu v hodnote vyše 2 miliardy eur a je zďaleka najväčším exportným trhom pre tieto produkty.
Moskva bola už v minulosti viackrát obvinená z toho, že využíva hygienické inšpekcie na to, aby obmedzila dovoz z krajín, s ktorými má politický spor.
Ruská diplomacia tiež pohrozila vyššími cenami energií a obvinila Európsku úniu, že sa nehanbí rozprávať hlasom Spojených štátov.
Na to, že Únia rozbehla najväčšie sankcie od studenej vojny, zareagovala Moskva relatívne mierne. Zatiaľ.
Koniec dobrej kapitoly
Podľa Financial Times po 25 rokoch zbližovania medzi Západom a Ruskom nastala nová kapitola zlých vzťahov.
„Nie je však dôvod na poplach. Revival studenej vojny nenastane, pretože dnešné Rusko nie je včerajšia sovietska superveľmoc,“ napísal britský denník v editoriáli. Už len preto, že Čína je oveľa väčší hráč.
Sankcie však podľa Financial Times nezastavia Rusko, aby prestalo vyzbrojovať separatistov a Európu tak čaká dlhšie obdobie konfrontácie s Moskvou, ktoré pocíti aj ekonomicky.
Európski lídri si so zverejnením detailov sankcií dávali načas. Ani v stredu nevysvetlili, ako sa budú týkať biznisu s ruskými bankami, ako bude fungovať zbrojné embargo a čo všetko sa zmestí do zákazu vývozu vyspelých technológií.
Economist odhadol, že škody by mohli Rusko vyjsť až na bilión dolárov.
Rusi stoja za Putinom
Keby sa Vladimir Putin riadil len názormi ľudu, môže byť pokojný.
V čerstvom prieskume Levadovho centra dve tretiny Rusov sankcie neznepokojujú a podobne ako ruské televízie viní väčšina zo zostrelenia malajzijského boeingu ukrajinskú vládu, a nie proruských separatistov, nad ktorými stroj s 298 ľuďmi na východe Ukrajiny padol.
Zároveň však až 60 percent opýtaných chce, aby sa ruská vláda snažila rozvíjať vzťahy so Západom. Ruská elita skôr mlčí. Tlak oligarchov, o ktorom špekulujú západné médiá, sa zatiaľ neprejavil.
Podľa Foreign Policy sa však Putin ocitol v nepríjemnej situácii, ktorá sa v šachovej terminológii volá zugzwang. Teda, akýkoľvek ťah oslabí jeho pozíciu.
Zlom nastal po zostrelení letu MH 17. Aj preto Putin podľa Kommersantu umožnil, aby čierne skrinky z lietadla skončili u britských expertov a preveril si tak informácie, ktoré dostáva od svojich poradcov.
„Ak sa potvrdí rola rebelov, zriekne sa ich,“ napísal ruský novinár Andrej Kolesnikov, ktorý sa pohybuje v blízkosti Putina.
