.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BUENOS AIRES, BRATISLAVA. Keď Argentína v roku 2001 vyhlásila bankrot, v priebehu mesiaca rezignovali traja prezidenti a niekoľkí ministri financií.
Nepokoje v uliciach si vyžiadali viac ako tridsať obetí a argentínskej ekonomike trvalo roky, kým sa z bankrotu spamätala.
Takáto situácia by sa po včerajšom vyhlásení platobnej neschopnosti zopakovať nemala, aj keď štátny bankrot ekonomiku krajiny pravdepodobne poškodí.
Podľa denníka Wall Street Journal navyše stále existuje malá šanca, že sa krajina s veriteľmi dohodne a vyhne sa reálnemu bankrotu.
Dozvuky z roku 2001
Argentínsky minister hospodárstva Axel Kicillof tvrdí, že krajina svoje záväzky platiť vie: „Peniaze máme, ak by to bol štátny bankrot, peniaze by sme nemali.“
Po rokovaniach s americkými veriteľmi v New Yorku na tlačovej konferencii tvrdil, že nepodpíše dohodu, ktorá by kompromitovala budúcnosť Argentíny.
Žalujúci vlastníci žiadali od krajiny okamžité splatenie 1,3 miliardy dolárov (970 miliónov eur) za dlhopisy, ktoré vlastnia. Krajina podľa BBC vyhlásila, že si to nemôže dovoliť a obvinila veriteľov, že pre väčší zisk zneužívajú jej dlh.
Tento bankrot krajiny pritom súvisí s tým minulým. Chybné kroky vlády, previazanie pesos na americký dolár, odlev zahraničných investorov a devalvácia meny totiž spôsobili, že Argentína nebola schopná splatiť dlh vyše sto miliárd eur.
Z krízy sa vtedy dostala aj vďaka tomu, že veritelia odkúpili jej dlhopisy. Podľa CNN sa Argentína s 93 percentami veriteľov dohodla na reštrukturalizácii dlhu, sedem percent však dohodu odmietlo a žiada splatenie aj s úrokmi.
Agresívne fondy
Veriteľmi, ktorí teraz žiadajú splatenie celého dlhu, sú najmä americké hedžové fondy. Tým musí podľa rozhodnutia amerického súdu Argentína splatiť dlh skôr ako ostatným.
Krajina sa podľa CNN bojí, že splatenie plnej sumy hedžovým fondom by podporilo dodatočné nároky ostatných veriteľov. Žiadaná suma by sa v takom prípade mohla podľa Wall Street Journal vyšplhať až do výšky 15 miliárd dolárov. Táto suma predstavuje viac ako polovicu argentínskych devízových rezerv.
Svet krach neovplyvní
Podľa argentínskeho ekonóma Estanislaoa Malica z Centra pre ekonómiu a sociálne štúdiá v Buenos Aires žila Argentína v realite bankrotu posledných desať rokov.
„Tento bankrot nič drasticky nezmení,“ povedal pre New York Times.
Sprostredkovateľ medzi Argentínou a veriteľmi Daniel Pollock tvrdí, že bankrot zasiahne najmä ľudí. „Celé dôsledky bankrotu sa nedajú predpovedať, ale určite nebudú pozitívne,“ povedal.
Bankrot by mohol podľa Wall Street Journal vyvinúť tlak na argentínsku ekonomiku, ktorá už je v recesii. Mohol by aj zvýšiť infláciu a oslabiť menu.
Svetovú ekonomiku však informácia o tomto krachu, ktorý je už tretím za posledných 25 rokov, neovplyvnila, keďže platobná neschopnosť Argentíny sa očakávala. Bankrot by nemal ovplyvniť ani svetové finančné trhy.
„Argentína bola v posledných rokoch izolovaná z medzinárodných kapitálových trhov, takže neočakávame, že by to narušilo globálne kapitálové toky,“ povedal podľa denníka Guardian Steve Ellis, portfólio manažér investičnej spoločnosti Fidelity.
Vzájomný obchod je malý
Krach Argentíny nezasiahne ani Slovensko, ktoré má s touto krajinou pomerne nevýrazné obchodné vzťahy.
Vlani sme do juhoamerickej krajiny vyviezli tovar za 44,2 milióna eur, najmä súčiastky do áut či elektroniku.
„Vzájomná výmena tovarov za posledných päť rokov vzrástla, no vzhľadom na objemy tovarov nemožno hovoriť o vážnych dosahoch,“ povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková.
