Mzdy v prvom štvrťroku rástli najmä najlepšie zarábajúcim
Priemerná mzda v ekonomike vzrástla v prvom štvrťroku 2014 o 4,1 percenta.
Ak rozdelíme zamestnancov podľa výšky mzdy do desiatich skupín (takzvaných decilov), vidíme nárast priemernej mzdy vo všetkých príjmových skupinách.
Zamestnancom s nižším zárobkom rástla mzda najrýchlejšie v januári.
No nadpriemerný rast miezd sledujeme iba v prípade desiatich percent najlepšie zarábajúcich zamestnancov a je spôsobený najmä ich medziročným rastom v marci.
Pri detailnom rozčlenení desiateho decilu sa ukázalo, že aj v rámci tejto skupiny rástli v marci mzdy najrýchlejšie tým najviac zarábajúcim (24 percent z celého nárastu objemu miezd v marci bolo u top jedného percenta zamestnancov).
Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Priemysel v posledných rokoch patril k najrýchlejšie rastúcim častiam slovenskej ekonomiky. V súčasnosti vyrába takmer o 30 percent viac ako v roku 2010, čo v priemere znamená rast vyše 6 percent ročne.
Rozšírenie výroby v automobilkách pomohlo najmä sektoru dopravných prostriedkov, ktorý vďaka tomu zvýšil výrobu od roku 2010 asi o 80 percent. Ešte o niečo rýchlejšie však rástol iný sektor – výroba elektrických zariadení (patrí sem napríklad výroba pračiek, elektromotorov či svetiel). Najmä vďaka rastu v posledných dvoch rokoch je dnes výroba v tomto sektore o 85 percent vyššia ako v roku 2010.
Darilo sa aj výrobe kovov, ktorá narástla o polovicu. Naopak, najväčší pokles zaznamenali farmaceutické výrobky, ktorých výroba klesla na menej ako polovicu.
Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne
Grafy charakterizujú, z akých príjmov žije slovenský verejný sektor a na čo tieto príjmy používa.
Na grafe vidieť porovnanie Slovenska a priemerom Európskej únie a inými malými krajinami Únie.
Vladimir Baláž, ekonóm SAV
Drahšie hypotéky ako na Slovensku má v eurozóne už len Cyprus. Naše hypotéky sa v júni 2014 úročili v priemere sadzbou 3,36 percenta a cyperské sadzbou 4,40 percenta. Naopak, najlacnejšie hypotéky nájdeme vo Fínsku, kde sa poskytujú pri priemernej úrokovej sadzbe 1,83 percenta.
Dôvodom, prečo naše hypotéky patria medzi najdrahšie v eurozóne, je jednak to, že náš hypotekárny trh stále rastie a preto banky nie sú nútené tlačiť úrokové sadzby smerom dole.
Okrem toho hypotekárny trh ovládajú v podstate tri banky: VÚB banka, Slovenská sporiteľňa a Tatra banka.
Pri pohľade na historický vývoj úročenia hypoték vidíme, že naše hypotéky boli vždy drahšie ako je priemer úrokových sadzieb členských štátov eurozóny.
Najširšie rozpätie medzi priemernou sadzbou na Slovensku a v eurozóne bolo v roku 2009. V poslednom období sa však toto rozpätie znižuje a v súčasnosti sú slovenské hypotéky len o 0,72 percentuálneho bodu nad priemerom eurozóny.
Martin Gulka, Ako-investovat.sk
Najviac absolventov vysokých škôl si vytvorí životopis, aby si hľadali prácu, v júni. V auguste si skôr dajú ľudia po škole prázdniny a nové životopisy od ľudí tesne po vysokej škole opäť pribúdajú v septembri.
Aj absolventi stredných škôl si hľadajú prácu už pred letom a to napriek tomu, že do konca prázdnin majú status študenta. V júni tak až polovicu novovytvorených životopisov na Profesia.sk tvoria tie od ľudí, ktorí sú tesne po strednej alebo vysokej škole.
Marcela Glevická, Profesia.sk
Nemecké priemyselné objednávky klesli v júni medziročne o 2,4 percenta. Bol to ich prvý medziročný prepad od mája 2013. Výrazné spomalenie v ostatných mesiacoch zaznamenala aj dynamika nemeckej priemyselnej produkcie.
Opäť sa tak stáva aktuálnym skoršie varovanie, že dôsledky sprísnenia sankcií Európskej únie zasiahnu Slovensko najmä nepriamo, prostredníctvom zahraničného obchodu s Nemeckom a eurozónou.
Pätina slovenského vývozu smeruje do Nemecka, ďalších 14 percent do Česka, pre ktoré je Nemecko takmer tretinovým exportným odbytišťom.
Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Sberbank
Úročenie desaťročných španielskych dlhopisov kleslo na úroveň úrokov desaťročných amerických dlhopisov. A to majú USA od dvoch z troch popredných ratingových agentúr známku AAA, pričom Španielsko má tiež od dvoch z nich rating BBB, teda o osem stupňov nižší.
To je pekná ukážka toho, ako berú trhy do úvahy ratingy.
Kamil Boros, X-Trade Brokers
Graf ilustruje vládne hospodárenie s peniazmi daňovníkov na sekeru v troch krajinách s najväčším podielom na HDP eurozóny od jej vzniku: s výnimkami v niektorých rokoch v Nemecku a bez výnimky vo Francúzsku a v Taliansku.
Francúzske a talianske vlády nielenže každoročne míňali viac ako mali k dispozícii príjmy, ale ich rozpočtové deficity boli často vyššie ako tri percentá HDP, teda administratívne stanovené kritérium, ktoré by mali členské štáty dodržiavať v rámci tzv. Paktu stability a rastu. Väčšina vlád eurozóny ho však už viackrát porušila, a to i nemecké vlády v rokoch 2001 až 2005 a 2009 a 2010.
Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
