České firmy už spomínajú žiadosti o odškodné za stratu ruského trhu. Naši potravinári zatiaľ hľadajú náhradný odbyt.
BRATISLAVA. Od začiatku roka sme do Ruska vyviezli asi 406 ton syrov či sušenej srvátky, 150 ton mäsa. Napriek tomu by zákaz vývozu potravín do Ruska náš trh priamo ovplyvniť nemal.
Väčšina z oslovených firiem totiž nie je od exportu do Ruskej federácie závislá, aj keď isté straty určite pocítia.
Spoločnosť Bel Slovakia, ktorá vyrába aj syry ako Karička tvrdí, že ruský trh pre nich nie je kľúčový. Podobne aj spoločnosť JAV – AKC Vlčany, ktorá spracúva živočíšne tuky, do Ruska vyváža len nepatrné množstvo tovaru.
Chcú odškodné
Niektoré potravinárske firmy v zahraničí pocítia zákaz exportu do Ruska výraznejšie, pretože na tento trh smerovala väčšia časť ich produkcie. Keďže o ruský trh na rok prídu, začínajú spomínať žiadosti o odškodné v prípade, že zastavený export do Ruska ohrozí ich príjmy.
Česká potravinárska firma Hamé má závod aj v Rusku. Pri zastavení miestnej produkcie či distribúcie by mohla prísť o viac ako pätinu z tržieb. Podľa servera iDnes.cz už avizovala, že bude od českej vlády či Únie žiadať kompenzáciu škôd.
Náš mäsokombinát Mecom, ktorý vyváža do Ruska asi tretinu výrobkov, momentálne intenzívne hľadá odbyt na iných európskych trhoch aj doma. „Zatiaľ neplánujeme riešiť situáciu žiadosťou o kompenzáciu od vlády či Únie,“ povedal obchodný riaditeľ Ladislav Čechovič.
V Česku hrozí pre ruský zákaz prepúšťanie, šancu cíti BrazíliaČítajte
Firmy žiadať nebudú?
Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory považuje za nepredstaviteľné, aby sa na Brusel obracali poškodené firmy. „Len v Poľsku ich totiž môžu byť tisícky,“ dodal.
Aj podľa Andreja Leontieva z advokátskej kancelárie Taylor-Wessing je nepravdepodobné, že budú o kompenzácie žiadať samotné firmy.
Sankcie tretej strany podľa neho nie sú na to oprávneným dôvodom. „Uložené sankcie sa považujú za vyššiu moc, nedá sa povedať, že by bola porušená zákonná povinnosť,“ povedal Leontiev.
Únia či štát by mohli ohrozeným podnikom ponúknuť kompenzácie dobrovoľne. „Neviem si predstaviť, že by to bolo nárokovateľné. Podnikatelia síce môžu takéto kompenzácie od svojho domovského štátu žiadať, nemajú však voči nemu právny titul na náhradu škody, keďže sankcie uložil tretí štát,“ hovorí Leontiev.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora tvrdí, že s podobnými žiadosťami sa na Európsku komisiu obracajú viaceré krajiny.
„Slovensko by sa malo prihlásiť k štátom, ktoré upozornia Brusel, že ak tieto sankcie potrvajú avizovaný rok, tak bude žiadať kompenzácie,“ povedal Nemec.
Slovensku podľa neho hrozí zaplavenie lacným zahraničnými potravinami. Tie môžu zhoršiť odbyt slovenských potravinárov aj na domácom trhu.
Jahnátek zvýšil kontroly
Bojovať za domácich výrobcov chce aj minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Tvrdí, že jeho ministerstvo pripravilo opatrenia, ktoré majú najmä zvýšiť kontrolu potravín, ich balenie a distribúciu.
So zvýšenými kontrolami začalo Slovensko aj na hraniciach s Ukrajinou. „Kontrolujeme každý kamión,“ povedal Jahnátek. Na opatrenia zatiaľ vyčlenilo ministerstvo asi stotisíc eur.
Ministerstvo chce o spoločnej stratégii a kompenzáciách rokovať s ministrami pôdohospodárstva z ostatných členských štátov EÚ. Podľa Európskej komisie má Únia dostatočnú podporu pre výrobcov, ktorí nebudú môcť nájsť alternatívne trhy.
Hovoria o prepúšťaní
Jahnátek neočakáva, že presun časti potravín z iných trhov na náš pocítia naši spotrebitelia v nižších cenách. Cenovú vojnu podľa neho pocítia skôr výrobcovia.
„Ak Únia nič neurobí, niektoré firmy budú musieť skrachovať,“ vraví obchodný riaditeľ firmy Podtatranská hydina Marián Janoščík. „Keď budeme musieť znižovať ceny, ľudia viac nezjedia, zhorší sa výsledok firmy a môže prísť až k prepúšťaniu,“ dodal.
