BRATISLAVA. Slovenskí a estónski úradníci zarábajú oveľa menej ako väčšina ich kolegov v krajinách OECD. Platí to pre vyššie aj nižšie úradnícke pozície a nie je to dané len tým, že slovenská ekonomika aj platy v nej sú v porovnaní s inými členmi OECD nižšie.
Analytici OECD v dvadsiatich krajinách neporovnávali len hrubé platy v dolároch prispôsobené cenovej hladine v konkrétnej krajine.
Rovnako zle sú na tom slovenskí byrokrati aj v porovnaní ich platov k HDP krajiny prepočítanému na osobu. A takisto v porovnaní s priemerným zárobkom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v konkrétnej krajine.
No s bohatstvom krajiny nízke platy úradníkov súvisieť môžu. „Čím je spoločnosť bohatšia, tým je väčší dôraz aj na verejné služby,“ hovorí Marek David, hlavný ekonóm Deloitte Advisory v ČR.
„Keď si zoberiete rôzne ekonomické parametre, Česko aj Slovensko sa v porovnaní nachádzajú v druhej polovici členských krajín. Potom aj platy vo verejnom sektore sú logicky nižšie,“ dodáva Marek.
Byť úradník nie je terno
Ekonómovia OECD, ktorí pripravili analýzu, vysvetľujú rozdiely medzi krajinami jednak tým, že majú odlišný podiel vysoko kvalifikovaných zamestnancov, často iný počet riadiacich úrovní a organizačnú štruktúru aj podiel žien na seniorských pozíciách.
No na Slovensku môže byť problém aj v tom, ako sa ľudia pozerajú na štátnych úradníkov. „U nás je tabu odmeňovať dobre ľudí vo verejnom sektore. Vníma sa to buď tak, že kradnú, alebo hádžu podnikateľom polená pod nohy. Alebo že ide o byrokratov a treba im dať čo najmenej,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž.
„Z môjho pohľadu je najzaujímavejšie porovnanie odmeňovania v štátnej správe s odmeňovaním vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v tej istej krajine. Hovorí to o tom, že menej sa u nás oplatí pracovať v štátnej správe ľuďom s kvalitnejším vzdelaním. Inak povedané, pracovať do štátnej správy ide viac ľudí s menej kvalitným vzdelaním,“ hovorí šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Nedostatok odborných kapacít nám vyčítajú aj medzinárodné inštitúcie.
