Slovenská ekonomika visí a padá na aktivitách multinacionálnych spoločností. Tie síce priamo i nepriamo (cez siete dodávateľov a multiplikačné efekty) vytvárajú pomerne vysoký hrubý domáci produkt, no veľká časť tohto produktu sa vyvezie za hranice v podobe dividend a nezdanených ziskov. Preto má Slovensko aj relatívne nízky pomer výberu daní a odvodov k HDP. Stále však panujú mýty o vysokom zaťažení podnikov daňami a poistným.
Slovensko v miere zaťaženia však nevybočuje z radu iných malých krajín i priemeru Európskej únie (EÚ).
Zaujímavé je pomerne nízke zaťaženie Slovákov daňami z príjmu a majetku. Najmä reálne zaplatené dane z príjmu fyzických osôb - podnikateľov sú veľmi malé vďaka kreatívnemu účtovníctvu, ľudovej tvorivosti a neschopnosti daňových úradov skontrolovať státisíce subjektov.
Slováci si ešte stále môžu užívať aj prakticky nulové dane z majetku a dedičstva, čo pravidelne privádza do úžasu inšpekcie z Európskej komisie, OECD a Medzinárodného menového fondu. Daň z majetku a dedičstva by však mohla poškodiť vrstvy, ktoré sponzorujú strany naprieč politickým spektrom a preto sa do nej nikomu nechce pustiť. Radšej dáme vyššie poplatky za psa.
Takisto máme nízky výber DPH, najmä vďaka vysokým daňovým únikom. Nízky výber DPH prekvapuje zahraničných expertov aj preto, že obrovská väčšina tovarov a služieb sa zdaňuje sadzbou 20 percent, čo je v EÚ pomerne veľa.
Vladimir Baláž, ekonóm SAV
Zdroj: INEKO, ÚPSVaR, ÚIPŠ
Medzi vysoké školy s dlhodobo najnižšou absolventskou mierou nezamestnanosti patria najmä bratislavské školy – Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského a umelecké školy (VŠVU a VŠMU). Dopĺňa ich Akadémia umení v Banskej Bystrici.
Naopak, medzi školy s najvyššou absolventskou mierou nezamestnanosti patria viaceré súkromné školy ako napríklad Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici alebo Vysoká škola v Sládkovičove. Súkromné vysoké školy nie sú financované z verejných zdrojov.
Vyššia miera nezamestnanosti na niektorých školách môže tiež súvisieť s vysokou mierou nezamestnanosti v regióne, v ktorom sa škola nachádza.
Zo študentov, ktorí ukončili štúdium v období 1. októbra 2011 až 30. septembra 2013 bol ku koncu septembra minulého roka nezamestnaný približne každý desiaty absolvent. V predchádzajúcich troch rokoch to bolo nižšie číslo. Nezamestnanosť za celú našu ekonomiku sa počas tohto obdobia držala na približne 13 až 14 percentách.
Matej Tunega, autor spolupracuje s inštitútom INEKO
Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a VÚB poskytli v júni 2014 až 60 percent z celkového objemu úverov na nehnuteľnosti. To znamená, že na strane ponuky máme troch silných hráčov a ak tri banky dlhodobo poskytujú viac ako polovicu z celkového objemu úverov na nehnuteľnosti, tak ťažko možno hovoriť o nejakom presvedčivom konkurenčnom boji.
Okrem toho, na Slovensku je stále veľký dopyt po úveroch na bývanie. Celkový objem úverov v posledných piatich rokoch rástol približne o 10 percent ročne. Takže kombinácia vysokého dopytu v spojení s oligopolom troch najväčších bánk nenúti banky znižovať úroky tak nízko ako na Západe.
Martin Gulka, Ako-investovat.sk
Geopolitické napätie môže našu ekonomiku spomaliť
Rast našej ekonomiky a zamestnanosti dosiahol v 2. štvrťroku 2014 najvýraznejšiu dynamiku od roku 2011. Graf tiež naznačuje, že hospodársky rast sa už niekoľko štvrťrokov prejavuje aj v raste zamestnanosti, ktorá však reaguje na vývoj ekonomiky s istým časovým posunom.
Rast HDP v poslednom období signalizuje, že naša ekonomika nastúpila pekný trend oživenia, ktorý ale nemusí pokračovať.
Riziko spomalenia rastu našej ekonomiky nám indikuje pokles v exporte tovarov na medzimesačnej báze a spomalenie jeho reálnej medziročnej dynamiky v posledných mesiacoch na menej ako polovičné dynamiky.
Okrem toho aj aktuálne zverejnená stagnácia hospodárskeho vývoja v eurozóne a výrazné zhoršenie sentimentu v Nemecku a prepad jeho ekonomiky v 2. štvrťroku 2014.
Takže po citeľnom oživení spojenom aj s dlhoočakávaným rastom zamestnanosti nás môže geopolitické napätie a s tým spojená neistota spomaliť, resp. zastaviť.
Anna Vladová, Michal Doliak, Národná banka Slovenska
Slovensko má najvyšší podiel ľudí nad 65 rokov, ktorí čelia určitým alebo vážnym obmedzeniam vo svojich každodenných aktivitách pre svoj zdravotný stav. Slovensko pritom vynakladá na dlhodobú starostlivosť (tá sa týka najmä takýchto ľudí) najnižší podiel z výdavkov na zdravotníctvo.
V súčasnosti sa preto väčšina seniorov so zdravotnými obmedzeniami spolieha na neformálnu starostlivosť (predovšetkým zo strany rodinných príslušníkov). Takáto situácia je v dlhodobom horizonte neudržateľná, najmä z dôvodu rastu podielu seniorov na celkovej populácii.
Slovensko zatiaľ na túto situáciu nemá nijaký plán (finančný, ľudský, inštitucionálny). Kto sa však postará o starých a bezvládnych o 15 či 20 rokov?
Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko
Sezónne práce nie sú platovo atraktívne. Ani na jednej pozícii, ktorá súvisí s letnou sezónou, nezarábajú ľudia ani priemerný slovenský plat.
Najmenej spomedzi sezónnych pozícií zarábajú chyžné, ktorých priemerný plat je 455 eur. Ide o pozíciu, na ktorú reaguje vysoko nadpriemerný počet záujemcov. Na jednu pozíciu v priemere v súčasnosti totiž reaguje 29 kandidátov, na pozíciu chyžnej ich pripadá celoslovensky až 67.
Marcela Glevická, Profesia.sk
Create Infographics
Dôchodkové fondy spracované v II. pilieri za posledný rok (11. 8. 2013 až 11. 8. 2014) dosiahli výrazne rozdielne úrovne výnosov. Jednotlivé dôchodkové fondy sa tak začínajú výraznejšie odlišovať aj v samotnej štruktúre portfólií.
Novela z roku 2012, ktorá uvoľnila podmienky pre investovanie do rizikovejších aktív, tak prináša pre sporiteľov ovocie, keďže správcovia začínajú aj do iných než indexových fondov nakupovať akciové investície.
Za zamyslenie však stojí fakt, že 90 percent sporiteľov tieto pekné výnosy nezažilo už druhý rok po sebe, keďže stále zotrvávajú v dlhopisových fondoch, ktorých výnosy sa pohybujú na nízkych úrovniach a s najväčšou pravdepodobnosťou nejaký čas na týchto úrovniach aj zostanú.
Ján Šebo, Univerzita Mateja Bela
Inflácia sa v 1. polroku 2014 pohybovala okolo nuly, čo je na slovenské pomery výnimočná situácia (i keď na prelome rokov 2009 a 2010 už raz predtým nastala). Ktoré položky ju ťahali nahor a ktoré nadol?
Tradične medzi najrýchlejšie rastúce segmenty patria ceny služieb, ktoré v júli medziročne rástli o 1,2 percenta. V cenách služieb hrajú dôležitú rolu mzdy a postupné, hoci nie extra rýchle približovanie slovenských miezd k európskym. Ťahá nahor aj ceny služieb.
Naproti tomu, spotrebné tovary je ľahké vyviezť a doviezť, ich ceny sú už teraz oveľa bližšie k Európe a rast naopak pomalší, aktuálne v blízkosti nuly.
Ceny energií závisia do veľkej miery od rozhodnutí regulačných orgánov a v júli medziročne klesali o 1,7 percenta. Na ceny potravín zasa vplýva najmä úroda. Momentálne sú ich ceny o 1 percento nižšie ako pred rokom.
Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne
V druhom štvrťroku nemecké hospodárstvo zaznamenalo nečakané oslabenie. Varovania, ktoré počas prvého polroka prinášali tzv. predstihové ukazovatele (indexy podnikateľskej a investorskej dôvery), sa tak bohužiaľ naplnili.
Nemecké hospodárstvo sa v druhom štvrťroku oproti tom predošlému oslabilo o -0,2 percenta, čo bol prvý negatívny výsledok od začiatku roka 2013 a výsledok dva razy horší, než boli očakávania trhu, ovplyvnené vplyvom miernejšej zimy na stavebný sektor.
Medziročný rast nemeckej ekonomiky sa z 2,2 percenta v prvom štvrťroku spomalil na 1,2 percenta v druhom štvrťroku.
O úzkom vzťahu medzi vývojom slovenského hospodárstva a nášho hlavného exportného odbytišťa sme sa mali možnosť presvedčiť nielen na prelome rokov 2008 a 2009, ale aj nedávno, na prelome rokov 2011 a 2012. Spomalenie v Nemecku so sebou stiahlo aj dynamiku vtedajšieho nádejného hospodárskeho oživenia Slovenska. Samozrejme, s nevyhnutným časovým posunom.
Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Sberbank
Údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že na Slovensku dochádza v ostatných rokoch k neustálemu poklesu počtu samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a v rámci nich najmä živnostníkov. Počet živnostníkov sa znížil v rokoch 2012 a 2013 až o približne 23-tisíc a v prvom štvrťroku 2014 o ďalších takmer 6,5-tisíca.
Príčinou takého úbytku sú aj daňovo-odvodové zmeny zrealizované predchádzajúcou a čoraz viac i súčasnou vládou. Výrazne zvyšujú odvodové a iné zaťaženie práve tých, ktorí patria medzi ekonomicky dynamickejších, samostatnejších, nezávislejších od štátu a pôsobiacich na báze pružnejších pracovných vzťahov.
Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Investori sa prestávajú báť. Index VIX, odzrkadľujúci očakávania vyšších pohybov na širšom americkom indexe S&P 500 (v drvivej väčšine smerom nadol), v minulom týždni ustúpil z najvyšších úrovní v posledných mesiacoch.
Vyzerá to, že pokles akcií sa nateraz chýli ku koncu.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers
