Porozumieť svetu financií je v súčasnosti oveľa dôležitejšie ako pred dvadsiatimi rokmi. Úvery, podielové fondy, dôchodkové sporenie alebo napríklad online nákupy sú veci, v ktorých by sa mladí ľudia mali vyznať.
Medzinárodné testovanie PISA 2012 však naznačuje, že finančná gramotnosť našich 15-ročných žiakov je výrazne podpriemerná. No ani priemer v krajinách OECD nie je oslnivý: len okolo 10 percent študentov vedelo správne analyzovať komplexnejšie finančné produkty. Žeby čas na zmenu osnov?
Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
V médiách boli prezentované údaje zo štatistiky OECD, podľa ktorých sú niektorí slovenskí úradníci odmeňovaní nedostatočne v porovnaní s podobnými pozíciami v rámci celej ekonomiky. Toto porovnanie vzniklo na základe prieskumu. Z metodiky však nie je jasné, ako OECD zohľadnila kratší pracovný čas zamestnancov v štátnej správe.
Priemerný zamestnanec štátnej správy odpracoval vlani o 14 pracovných dní (sedem percent) menej ako priemerný zamestnanec súkromného sektora. Na tieto čísla nemá vplyv sektor vzdelávania, ktorý je z rozhodujúcej časti súčasťou územnej samosprávy.
Štatistický úrad vo svojej správe o mzdách nezverejňuje informácie o mzdách podľa sektorov vlastníctva v závislosti od dosiahnutého vzdelania. Vyvodzovanie záverov na základe porovnávania miezd vyžaduje hlbšiu analýzu podkladových údajov.
Uvedené porovnanie zároveň ukazuje, že konsolidácia zmrazovaním miezd sa prejavila v poklese odpracovaných hodín zamestnancami štátnej správy - od roku 2008 takmer o štyri percentá.
Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS
Na Slovensku máme druhé najdrahšie úvery na bývanie s variabilnou sadzbou. Podiel takýchto úverov z celkových úverov na bývanie bol však v júni iba 17 percent.
Ak by sme chceli vziať do úvahy porovnanie úverov na bývanie, ktoré sú na Slovensku najčastejšie, Slovensko by bolo siedmou najlacnejšou krajinou v eurozóne. Úvery so sadzbou fixovanou od 1 do 5 rokov tvorili v júni viac ako 80 percent.
Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie
Rozpočet pravidelne preceňuje schopnosť Slovenska čerpať eurofondy. Napríklad v rozpočte verejnej správy, ktorý bol schválený koncom roku 2012, sa predpokladalo, že v roku 2013 na Slovensko pritečie z Európskej únie 3,8 miliardy eur príjmov. Napokon vlani prišlo „len“ 2,2 miliardy eur. Podobná chyba bola aj v iných rokoch.
Je nepravdepodobné, že by štát až tak slabo vedel prognózovať eurofondy. Možné vysvetlenie je, že chce dať ministerstvám priestor, aby čerpali čo najviac, ako sa podarí. Zároveň si takto štát môže tvoriť určitú rezervu, ak by príjmy nenaplnili očakávania. Ak sa napríklad načerpá o miliardu eur eurofondov menej, štát ušetrí ďalších 150 až 200 miliónov eur na spolufinancovaní, čím môže kryť neočakávané výdavky alebo výpadok príjmov.
Aj keď štát nečerpá toľko, čo plánuje, schopnosť čerpať eurofondy sa medzi rokmi 2008 a 2013 viac než zdvojnásobila.
Opakujúca sa „chyba“ nahor zároveň znamená, že pozerať sa na medziročný rast výdavkov či príjmov verejnej správy nám bez očistenia od eurofondov povie len málo.
Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne
Ceny nehnuteľností na bývanie zaznamenali v druhom štvrťroku mierny pokles.
Spolu s ďalším poklesom úrokových sadzieb a miernym rastom miezd to znamená, že dostupnosť bývania financovaného hypotékou sa dostala na doteraz najpriaznivejšiu úroveň, tak ako to dokumentuje graf indexu dostupnosti bývania.
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky
Reálna záťaž slovenských pracujúcich daňami a sociálnymi a zdravotnými odvodmi dlhodobejšie prevyšuje v priemere polovicu ich mzdových nákladov (tzv. superhrubej mzdy). To na rozdiel od relatívne nízkeho pomeru príjmov verejnej správy z daní a odvodov k hrubému domácemu produktu nie je ani zďaleka málo.
Nízke na Slovensku nie sú ani daňové a odvodové náklady firiem oproti ich obchodným ziskom. Podľa tohtoročnej publikácie Svetovej banky a PwC Paying Taxes 2014 dosiahla miera zdanenia firiem vyše 47 percent. Slovensko sa tým zaradilo až na 136. miesto zo 189 porovnávaných krajín sveta a medzi krajiny strednej a východnej Európy s najvyššou mierou zdanenia firiem.
Miera odvodového zaťaženia nákladov zamestnávateľov je najvyššia v strednej a východnej Európe.
Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Priemerný vek lekára na Slovensku sa od roku 2001 zvýšil zo 44,4 na 47,1 roka. Hoci počet mladých lekárov (medzi ktorými čoraz viac prevažujú ženy) po výpadku uprostred minulého desaťročia opäť stúpa, na starnutí lekárov sa podpísal najmä významný nárast počtu lekárov starších ako 60 rokov.
Kým v roku 2001 tvorila táto veková skupina 7,6 percenta všetkých lekárov, v roku 2012 to bolo už 19,4 percenta.
Tomáš Szalay, partner HPI
Podľa World Gold Council globálny dopyt po zlate v druhom štvrťroku poklesol medziročne o 16 percent. Za poklesom stojí nižší dopyt čínskych a indických spotrebiteľov po šperkoch.
Čínske nákupy od apríla do augusta dosiahli 144 ton zlata, čo je medziročne menej o 45 percent. Maloobchodné nákupy v Indii sa tiež prepadli. Za rovnaké obdobie klesli o 18 percent na 155 ton. Celosvetové maloobchodné nákupy sa znížili v druhom kvartáli o 30 percent na celkových 510 ton.
Celkový dopyt po zlate, ktorý zahŕňa nákup zlatých prútov, mincí, burzovo obchodovaných fondov, nákupy zo sektora elektroniky a nákup centrálnych bank, klesol o 16 percent a predstavoval 964 ton.
Petr Habiger, Colosseum
Nemecká centrálna banka Bundesbank varovala, že v druhom polroku sa zhoršili vyhliadky pre nemecké hospodárstvo v dôsledku nepriaznivých správ týkajúcich sa medzinárodného prostredia.
Index nemeckej podnikateľskej dôvery IFO je pod negatívnym tlakom už od februára. V júli sa ocitol na najnižšej úrovni od októbra. Ďalšími podobnými ukazovateľmi sú indexy zostavené na základe prieskumov medzi nákupnými manažérmi alebo investormi. Označujú sa aj ako predstihové ukazovatele.
Uvedený graf ilustruje úzky vzťah medzi vývojom nemeckej podnikateľskej dôvery a reálnym medziročným rastom HDP. Kým tvrdé čísla o vývoji reálnej ekonomiky sú dostupné až s niekoľkotýždňovým odstupom po skončení každého štvrťroka, výsledky prieskumu podnikateľskej dôvery sú dostupné priebežne, každý mesiac.
Graf pomáha vysvetliť, prečo po mesiacoch poklesu podnikateľskej dôvery nasledovalo v druhom štvrťroku v Nemecku nemilé prekvapenie vo forme štvrťročného poklesu HDP. Zároveň vysvetľuje pesimizmus Bundesbanky voči vyhliadkam hospodárskeho rastu v druhom polroku.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank
Kto má najväčšie problémy nájsť si prácu? Mladí!
Nezamestnanosť mladých (15- až 24-ročných) je na Slovensku štvrtá najvyššia v Európskej únii (33,7 percenta v roku 2013 podľa Eurostatu).
Keďže však podstatne viac mladých študuje, komentátori tvrdia, že problém je podstatne menší, ako sa javí z čísel nezamestnanosti.
Preto navrhujú mieru NEET (podiel populačného ročníka 15- až 24-ročných, ktorí sú bez zamestnania a neštudujú) ako lepší ukazovateľ, keďže podľa nich je zvýšená nezamestnanosť 15- až 24-ročných len akýmsi prirodzeným dôsledkom toho, že stále viac mladých ľudí študuje.
Fajn, opatrne však:
1) Z jednoduchého porovnania trendov za posledné roky vyplýva, že vzájomný vzťah týchto premenných je záporný, a nie kladný.
2) NEET ako smerodajná premenná pre politiky trhu práce motivuje vládu nahnať mladých do škôl aj za cenu nízkej kvality vzdelávania.
3) Pri definovaní viac a menej problémových cieľových skupín je podstatné skôr porovnanie v rámci krajiny ako oproti priemeru Európskej únie. Graf 2 ukazuje, že aj po zohľadnení faktorov ako vzdelanie, rodinný stav, počet detí a región majú mladé ročníky podstatne vyššie riziko nezamestnanosti ako ročníky staršie.
Záver: Treba omnoho hlbšiu analýzu, než boli prezentované doteraz.
Martin Kahanec, Riaditeľ pre výskum CELSI a Visiting Research Fellow
Harvardova univerzita
