Investorov, ktorí môžu byť bezpečnostným rizikom pre štát, by mala vláda odmietať, myslí si opozičná Sieť.
Nie je múdre dať vláde takpovediac divokú kartu rozhodnúť, čo je strategické a čo nie
Agentúrny správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Do transakcie medzi dvomi spoločnosťami, ktorá môže byť pre štát bezpečnostným rizikom, by mal mať štát možnosť vstúpiť a obchod zakázať.
Navrhli to poslanci Miroslav Beblavý (Sieť) a Lucia Žitňanská (Most-Híd) v zákone o ochrane národnej bezpečnosti pri zmene vlastníctva strategického majetku, ktorý v utorok predložili do parlamentu.
Opozičných politikov viedli k jeho napísaniu obavy, že by Slovenské elektrárne mohla kúpiť od talianskej spoločnosti Enel ruská štátna spoločnosť Rosatom.
„Bolo by naivné sa domnievať, že ten, kto kupuje strategický majetok, je vždy vedený komerčnou logikou,“ hovorí Beblavý.
Žitňanská pripomenula, že zahraničná politika sa dnes nedeje v tomto priestore iba cez agresiu, ale aj cez rozširovanie ekonomického vplyvu.
„Tu štát musí mať nástroje, ako svoju suverenitu ochrániť,“ dodala.
Nielen pre elektrárne
Akcie na predaj
Taliansky Enel kúpil v roku 2006 od štátu 66 % akcií Slovenských elektrární.
Tie zabezpečujú dostavbu atómky v Mochovciach, na jej cene a čase dostavby sa so štátom nevedia Taliani dohodnúť.
Enel chce akcie predať.
Ako kupci sa črtali ruský Rosatom a český ČEZ.
Rosatom už podľa agentúry Bloomberg z hry o podiely vypadol. Kupcom by tak podľa neoficiálnych informácií mal byť skôr ČEZ.
Ruský vplyv sa však môže navýšiť cez dodávky na dostavbu Mochoviec.
Dvojica poslancov navrhla, aby vláda nariadením určila okruh strategických podnikov, ktorých predaj bude môcť na základe stanoviska bezpečnostnej rady štátu a podkladov od tajných služieb či Protimonopolného úradu vetovať.
Malo by ísť najmä o podniky v oblasti energetickej bezpečnosti a obranyschopnosti štátu.
Za bezpečnostné riziko sa podľa zákona považuje aj to, ak sa o strategický podnik bude uchádzať spoločnosť z krajiny mimo Európskej únie, NATO a OECD.
Malo by ním byť aj kriminálne pozadie majiteľov firmy, jej spojenie s úplatkami či vytváraním kartelov.
Opoziční poslanci odmietajú, že by zákon súvisel len s Ruskom a Slovenskými elektrárňami.
„Tento zákon nie je namierený proti konkrétnemu štátu alebo priemyslu. Je to snaha systémovo riešiť ochranu strategického majetku,“ tvrdí Beblavý.
Podporu nemusí nájsť
Predkladatelia zákona o jeho podpore v parlamente s inými stranami ešte nerokovali. No vravia, že sú pripravení aj na kompromisy.
Predseda finančného výboru Daniel Duchoň (Smer) naznačil, že cez nich zákon zrejme neprejde.
„Ak ide o podnik s účasťou štátu, tak vláda má dnes všetky relevantné informácie, aby posúdila riziká, ktoré vyplývajú z potenciálneho odpredaja. Ak ide o súkromnú spoločnosť, je takýto zákon nerealizovateľný,“ tvrdí.
V opozičnej Nove sa zatiaľ nedohodli, či návrh podporia.
Poslanec Martin Chren upozorňuje, že aj keď Sieť chce, aby zákon platil na predaje, ku ktorým dôjde po 1. decembri tohto roku, netreba zabúdať na staré akcionárske zmluvy.
V zmluvách o firmách, ktoré už boli sprivatizované, sa totiž často uvádzajú podmienky ďalšieho predaja podielov.
Keby aj takáto úprava v zmluvách o privatizácii elektrární nebola, zmeny v legislatíve by nového majiteľa nemuseli obmedziť.
Ruský Rosatom, ktorý sa črtal ako jeden zo záujemcov o kúpu akcií, pritom už podľa agentúry Bloomberg z projektu vypadol.
