Čiastočný úväzok nie je u nás rozšírený, nemá ho ani päť percent zamestnancov. V Únii na kratší čas robí aj pätina ľudí.
BRATISLAVA. Alena pracuje v Bratislave ako redaktorka. Aby si privyrobila, na čiastočný úväzok robí editorku na internete.
U druhého zamestnávateľa tak odpracuje 40 až 50 hodín mesačne. „Zaplatia mi, čo odrobím,“ hovorí Alena.
V tomto režime robí od januára minulého roka a niečo podobné by nikomu neodporučila: „Robím tak z čisto finančných dôvodov, aby som si zlepšila celkový príjem.“
Proti práci na dva úväzky nenamietal ani zamestnávateľ, kde má trvalý pracovný pomer, ani druhý, ktorý práve hľadal človeka na pár hodín mesačne. „Som tam akási výpomoc,“ hovorí Alena.
Hoci uznáva, že práca na celý aj druhý čiastočný úväzok nemá dobrý vplyv na jej zdravie, lebo niekedy robí aj štyri týždne bez prestávky, už sa nebojí, ako zaplatí účty.
Takto si totiž privyrobí zhruba 300 eur mesačne, aj keď to závisí od toho, koľko reálne pracuje.
Alena patrí do malej skupiny ľudí, ktorí u nás robia na čiastočný úväzok. Tak pracuje necelých päť percent zamestnancov u nás, no väčšina z nich nemá iný úväzok, a teda ani príjem.
Matky počas kratšej práce často robia rýchlejšieČítajte
Sme pod priemerom Únie
Z údajov Štatistického úradu vyplýva, že v prvom štvrťroku tohto roku pracovalo na čiastočný úväzok menej ako 85-tisíc zamestnancov. Aj keď ich počet v posledných rokoch mierne stúpol, stále nedosahuje úroveň z roku 2009.
