BRATISLAVA. Za dvadsať rokov od vzniku združenia Návrat prežíval jeho zakladateľ Marek Roháček traumy s desiatkami opustených, týraných či zneužívaných detí a pomáhal im začleniť sa do náhradných rodín.
Po dvanástich rokoch plných emócií však začal pociťovať príznaky vyhorenia.
„Moja práca je aj niečo ako poslanie, vediem tím, rozvíjam misiu projektu a pracujem s klientmi. Ide to človeku pod kožu a emócie a problémy sa nedajú vypnúť so zatvorením kancelárie,“ vraví.
Pred ôsmimi rokmi sa preto rozhodol pre pauzu.
„Cítil som, že ak chcem udržať dynamiku organizácie a zvládať krízové situácie i krízy moje a mojich kolegov, musím opäť nabrať životnú energiu.“ Kompetencie rozdelil medzi kolegov a na dva mesiace opustil prácu.
Nešlo však o dovolenku, ale o starostlivo zostavený plán činností, ktoré mu mali pomôcť nabrať dych a zodpovedať si zásadné otázky.
„Veľa času som venoval príprave, lebo keď som si predstavil, že po luxuse dvojmesačného odstrihnutia od pracovných procesov by sa nič nezmenilo a vrátil by som sa do starých koľají, ťažko by som si to odpúšťal.“
Časť dvojmesačného obdobia strávil na samote v prírode, časť venoval rodine a manuálnym prácam okolo domu a časť štúdiu.
„Výsledkom bolo aj to, že som začal pracovať na čiastočný úväzok iba tri dni v týždni a ďalšie dva dni venujem koučingu ľudí, ktorí vedú tímy a projekty, ktoré sú pre nich poslaním,“ hovorí vyštudovaný sociálny pracovník.
Osobný reštart
Sabatikal odvtedy v Návrate zaviedli pre všetkých kľúčových pracovníkov a Roháček ho nedávno absolvoval opäť.
„Po prvých desiatich rokoch v organizácii a po každých ďalších siedmich majú naši ľudia nárok na dvojmesačný sabatikal, počas ktorého dostávajú základnú mzdu,“ vraví šéf Návratu.
