BRATISLAVA. Aby sa nestalo, že pre krach niektorého dodávateľa elektriny ostanú zrazu stovky či tisícky odberateľov bez prúdu, zo zákona vždy existuje náhradný dodávateľ.
Ten musí byť stále nachystaný zákazníkom bankrotujúcej firmy okamžite pomôcť, za čo získava možnosť si týchto zákazníkov potom aj udržať.
V prípade krachu väčšieho hráča sa tak takzvaný dodávateľ poslednej inštancie môže dostať k vyššiemu podielu na trhu bez toho, aby investoval do marketingu.
Dodávatelia elektriny preto spozorneli, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) uprostred leta nečakane otvoril nový výber dodávateľov poslednej inštancie. Naposledy ich totiž vyberal koncom minulého roka a odvtedy sa nestalo nič, čo by ukazovalo potrebu niečo meniť.
Terajšími náhradnými dodávateľmi sú tri bývalé štátne regionálne monopoly. Každý z nich je v zisku, nikto z nich nemá významný problém s obsluhou zákazníkov a ceny majú len o málo vyššie ako ich menší a mladší konkurenti.
Už to nestačí
- Náhradný dodávateľ musí:
- byť na trhu najmenej 5 rokov,
- mať viac ako stotisíc koncových zákazníkov,
- mať dodávky elektriny z dvoch zdrojov.
- byť bez pokuty od URSO aspoň dva roky,
- nemať dlhy voči štátu či dodávateľom elektriny.
Jasné vysvetlenie, prečo treba ani nie po roku robiť nový výber, nedáva ani regulačný úrad. Odvoláva sa na nové prísnejšie požiadavky na ochranu odberateľov, no tie vysvetľuje vágne.
„Správnosť stanovených kritérií pri výbere výrazne prispieva k bezpečnosti dodávok elektriny,“ povedal hovorca ÚRSO Miroslav Lupták.
Do súťaže o náhradného dodávateľa sa teraz môžu prihlásiť firmy, ktoré sú na trhu už aspoň 5 rokov, majú aspoň 100-tisíc koncových zákazníkov a dodávky elektriny z aspoň dvoch zdrojov.
V praxi to znamená, že do výberu sa môžu prihlásiť zrejme len tie isté tri firmy, ktoré už štatút náhradného dodávateľa od regulátora majú.