BRATISLAVA. Zavedenie novej výkazníckej metodiky ESA2010 zrejme formálne zníži dlh verejnej správy aj napriek tomu, že reálne krajina dĺži viac. Celkovo môže dlh klesnúť pod 55 % hrubého domáceho produktu.
Tak to aspoň odhadujú analytici menového úseku Národnej banky Slovenska. Deficit rozpočtu verejnej správy naopak zrejme mierne stúpne, stále by však mal zostať pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu.
Podľa menového úseku centrálnej banky totiž pozitívny dopad zavedenia novej metodiky ESA2010 na hrubý domáci produkt bude výraznejší, ako ten negatívny na dlh. A keďže deficit aj dlh sa vykazujú ako pomerné ukazovatele k hrubému domácemu produktu, samotný dlh by mohol papierovo mierne klesnúť.
Papierový rast
Štatistický úrad SR pritom už skôr odhadol, že úroveň slovenského hrubého domáceho produktu za rok 2012 by mohla vplyvom zavedenia novej metodiky stúpnuť o 1,3 % až o 2 %, teda o 940 miliónov eur až 1,44 miliardy eur.
"Náš odhad sa prikláňa k hornej hranici tohto intervalu. Takýto nárast by mal mať aj pozitívny dopad na podielové ukazovatele dlhu a deficitu cez efekt denominátora,“ konštatujú v komentári analytici menového úseku centrálnej banky.
Za papierovo vyšší hospodársky rast môže napríklad započítavanie výdavkov na obranu a vedu do investícií či vykazovanie obstarávania malých nástrojov ako investícií a nie ako medzispotreby.
Na hrane
Podobné čísla o hrubom domácom produkte by tak zrejme platili aj pre rok 2013. V ňom by pritom podľa analýz menového úseku vplyvom nových pravidiel mohol byť navýšený deficit o 134 miliónov eur a dlh o 390 miliónov eur.
V tomto prípade ich výšku ovplyvňuje v súvislosti s novou metodikou ESA 2010 okrem iného zaraďovanie nových subjektov do okruhu verejných financií, zmeny v posudzovaní penzijných záväzkov či zaznamenávaní daňových výdavkov.
Podľa prepočtov analytikov menového úseku Národnej banky Slovenska, by tak pri revízii hrubého domáceho produktu za rok 2013 o 1,8 % smerom nahor klesla revidovaná výška verejného dlhu tesne pod 55 % na úroveň 54,97 % hrubého domáceho produktu. Podľa poslednej jarnej notifikácie dlhu a deficitu Eurostatom ešte podľa starej metodiky pritom dlh vlani na Slovensku dosiahol 55,42 % výkonu ekonomiky.
Naplnenie uvedených predpokladov by pritom malo zaujímavý dopad aj na tvorbu budúcoročného rozpočtu.
Revízia dlhu späť pod 55 % hrubého domáceho produktu by totiž znamenala dodatočné vymanenie sa z tretej hranice ústavnej dlhovej brzdy, podľa ktorej musí vláda predložiť rozpočet bez medziročného rastu rozpočtovaných výdavkov.
Pod hranicou 55 % má vláda iba povinnosť predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými chce zabezpečiť znižovanie dlhu.
