Nitra 1.júla (TASR) - Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku má oproti vyspelým európskym krajinám zhruba o 20 rokov mladšiu históriu. Rozvoj tohto typu poľnohospodárskej výroby sa v SR začal pred 10 rokmi, domáce spracovateľské a veľkoobchodné organizácie však záujem o spracovanie biopotravín neprejavili. Výrobcovia bioproduktov preto hľadali odbytové možnosti predovšetkým v štátoch západnej Európy. V súčasnosti je v systéme ekologického poľnohospodárstva evidovaných 89 subjektov, hospodáriacich na výmere 58 521 hektárov (ha) poľnohospodárskej pôdy. Táto plocha predstavuje 2,5 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Uvedený podiel by sa mal do roku 2010 zvýšiť na 4 až 6 %, čo by predstavovalo 100 000 až 150 000 ha.
Na ekologickom princípe sa na Slovensku vyrábajú pšenica, raž, jačmeň, ovos, proso, pohánka, hrach jedlý, repka, kukurica, slnečnica a cukrová repa, čiastočne aj cukor. Výrobcovia skúšajú exportovať mletú červenú papriku, produkujú ekologické syry z kravského, ovčieho a kozieho mlieka. Zahraniční odberatelia majú záujem i o vajíčka a jahňatá. Na ekotrhu však výrazne chýbajú čerstvé ovocie a zelenina. Podľa Pavla Stehla z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) v Nitre spracovateľský priemysel naďalej nie je pripravený tieto produkty spracovávať, pritom vyvážať zo Slovenska len surovinu bez pridanej hodnoty nie je rentabilné ani efektívne.
Spotrebitelia ekologických potravín majú podľa prieskumov rozdielne preferencie. Konzumujú menej mäsa, pochutín a alkoholu, naopak, preferujú zeleninu, mlieko, mliečne výrobky, obilniny a strukoviny. Podľa P. Stehla je zaujímavé zistenie, že konzumenti ekologických potravín vydajú za svoju celkovú spotrebu v absolútnom vyjadrení menej financií ako domácnosti s konvenčným stravovaním, a to aj napriek vyšším cenám ekopotravín.
* svl gl
