Rýchly internet mohol byť lacnejší. Ak by monopolný hráč na Slovensku v jeho začiatkoch nebojoval s konkurenciou neférovo.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRUSEL, BRATISLAVA. Po niekoľkoročnom vyšetrovaní dala Európska komisia spoločnosti Slovak Telekom a jej materskej firme Deutsche Telekom pokutu 38,8 milióna eur.
Potvrdila, že vyše päť rokov zneužívali dominantné postavenie na trhu.
Podľa Komisie chcel vytlačiť z trhu so širokopásmovými službami na Slovensku svojich konkurentov – alternatívnych operátorov. To je v rozpore s pravidlami Únie na ochranu slobodného trhu.
Zdržať a znemožniť
O čo ide
na prelome storočia štát ukončil monopol Slovak Telekomu v oblasti telekomunikačných služieb,
v roku 2003 prikázal Telekomunikačný úrad Slovak Telekomu, aby uvoľnil metalické a optické telefónne vedenia do domácností a firiem pre alternatívnych operátorov,
Slovak Telekom v rokoch 2005 až 2010 blokoval vstup konkurentov nevýhodnými podmienkami prenájmu vedení a nízkymi cenami rýchleho internetu pre zákazníkov.
V auguste 2005 Slovak Telekom zverejnil podmienky, za akých poskytne prístup k svojim pôvodným metalickým telefónnym a optickým dátovým sieťam alternatívnym prevádzkovateľom. Boli také, aby sa prístup považoval za neakceptovateľný.
Podarilo sa mu tým zdržať vstup alternatívnych prevádzkovateľov na maloobchodný trh so širokopásmovým pripojením na Slovensku alebo ho úplne znemožniť, konštatuje Komisia.
Dospela k záveru, že Slovak Telekom tým konkurentom odmietol poskytnúť uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu a uplatňoval aj umelo nízke ceny.
„Jeho konanie viedlo k poškodeniu spotrebiteľov a narúšalo hospodársku súťaž na Slovensku počas vyše piatich rokov,“ vyhlásil Joaquín Almunia, podpredseda Komisie zodpovedný za politiku hospodárskej súťaže.
Slovak Telekom podľa neho nielen odmietol poskytnúť prístup k svojim káblom za spravodlivých podmienok, ale uplatňoval aj politiku stláčania marže. Tým znemožnil alternatívnym prevádzkovateľom využívať jeho pôvodnú telefónnu infraštruktúru, ak nechceli vykazovať stratu.
„Deutsche Telekom ako materská spoločnosť s rozhodným vplyvom nad svojou dcérskou spoločnosťou je za zneužívanie dominantného postavenia zodpovedný tiež,“ tvrdí Almunia vo vyhlásení.
Recidíva matky
Deutsche Telekom dostal aj dodatočnú pokutu vo výške 31 miliónov eur za to, že opakovane zneužíval dominantné postavenie. Už v roku 2003 totiž zaplatil pokutu za stláčanie marže na trhoch širokopásmového pripojenia na domácom nemeckom trhu.
Slovak Telekomu a Deutsche Telekomu hrozila oveľa vyššia pokuta, hovorilo sa, že by mohla dosiahnuť až 200 miliónov eur. Výška sa vypočíta z objemu trhu a počtu rokov blokovania konkurencie.
Deutsche Telekom podľa Sylvie Braunleovej z odboru komunikácie nerozumie rozhodnutiu Komisie, pretože správanie dcérskej spoločnosti na Slovensku vždy vnímali ako férové. Dopĺňa, že je smutné trestať diskrimináciu v minulosti, pritom však byť opatrní pri posúdení postavenia súčasných internetových gigantov.
Hovorca Slovak Telekomu Martin Vidan hovorí, že im rozhodnutie ešte nedoručili, takže sa k nemu nevedia detailne vyjadriť. Ubezpečil zákazníkov, že rozhodnutie Bruselu nebude mať vplyv na kvalitu ani cenu poskytovaných služieb.
Kto ju zaplatí?
Nie je jasné, ako sa akcionári Slovak Telekomu poskladajú na pokutu. Väčšinu majú vo firme Nemci, zvyšných 49 percent drží štát.
Ten sa akcie chystá predávať. Za vlády Ivety Radičovej napočítali, že by za ne štát mohol zinkasovať miliardu eur. V stredu sa nepodarilo zistiť, aký dosah môže mať pokuta na výsledky chystanej transakcie.
Akcionárom firmy za štát je Fond národného majetku a ministerstvo hospodárstva. Ich hovorkyňa Miriam Žiaková nás odkázala na Slovak Telekom, ten to však nekomentoval, kým nedostane rozhodnutie.
Stĺpček Petra Schutza: Pokuta
S recidivistami nie sú žarty ani žiadny pardon. To odkazuje Európska komisia dvoma pokutami v ráde desiatok miliónov nemeckému telekomu, ktorý ako akcionár na Slovensku hrubo zhrešil proti protimonopolnej legislatíve. Deutsche Telekom totiž zneužil dominantné postavenie dávnejšie už aj doma.
Ak sa na prvú pokutu, ktorú má zaplatiť ST, neposkladajú klienti, trápiť by nás to nemuselo. Žiaľ, akcionári si delia nielen zisk, ale aj penále. Takže z tých 38 miliónov pripadne spravodlivý diel – takmer polovica – aj na slovenského poplatníka. Teda pokiaľ len nie je v akcionárskej zmluve zvláštna doložka vzťahujúca sa na sankcie.
Ak jej niet, Kažimír musí zúčtovať 19 miliónov v metodike ESA 2010 tak, aby sa Komisia najedla a dlh nenafukoval. Z poplatníka krv netečie, to nie je téma.
