BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila návrh rozpočtu na rok 2015, jeho skrátenú verziu posúdi Európska komisia.
Rozpočet zatiaľ ráta s deficitom zhruba dve percentá HDP. No vláda si v ňom dala priestor na jeho zvýšenie na 2,5 percenta. Aj táto úroveň deficitu by podľa ministerstva financií stačila ešte na to, aby sme dodržali svoje záväzky, akým tempom máme ozdravovať rozpočet.
V budúcoročnom rozpočte ešte nie sú zahrnuté nižšie zdravotné odvody pre zamestnancov s nízkymi príjmami, čo má stáť okolo 150 miliónov eur. Počíta sa aj so zvýšením platov pre učiteľov, pravdepodobne o päť percent.
Vláda čaká na to, kým Eurostat oficiálne potvrdí, že podľa jeho nových pravidiel sme mali vlani dlh pod úrovňou 55 percent. Podľa takzvanej dlhovej brzdy ide o hranicu, ktorá rozhoduje o tom, či vláda môže mať o rok aj vyššie výdavky, alebo ich musí ponechať na úrovni tohto roka.
Ekonómovia si preto myslia, že poslanci parlamentu budú v decembri hlasovať o rozpočte s vyšším deficitom ako je ten, ktorý odobrila vláda.
Pozrite sa, čo si o budúcoročnom rozpočte myslia ekonómovia.
Vláda schválila rozpočet, deficit má klesnúť pod dve percentáČítajte
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky
„Vláda síce plánuje znižovať deficit, no šetrením sa to nazvať nedá, pretože sa to deje cez zvyšovanie daní a príjmov a nie cez znižovanie výdavkov.
Celkové príjmy verejných financií na budúci rok majú oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 vzrásť o 7,8 percenta. V pomere k veľkosti ekonomiky majú byť verejné príjmy v budúcom roku vyššie o 1,66 percenta HDP (1,08 percenta HDP bez eurofondov) ako boli rozpočtované na tento rok. Vzrásť majú aj výdavky, hoci o niečo menej ako príjmy (o 1 percento HDP, bez eurofondov o 0,42 percenta HDP), aby sa dosiahlo zníženie deficitu.
Ak sa na výdavkovej strane rozpočtu dá hovoriť o šetrení, tak jedine na strane kapitálových výdavkov, ktoré majú byť v budúcom roku o 13 percent nižšie ako je očakávaný výsledok v roku 2014.“
Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne
„Ostatné dáta z Európy a Nemecka neboli príliš povzbudivé a neistota odhadov ekonomického rastu na budúci rok sa zvyšuje. Odhad daňových príjmov v rozpočte vidíme zatiaľ reálne, avšak bolo by dobré mať rezervu alebo prichystané kroky na zníženie výdavkov, ak by sa prognózy počas roka zmenili.
Budúcoročné výdavky sa oproti návrhu vlády môžu ešte v parlamente zvýšiť a tým pádom rozpočet môže byť vo finálnej podobe schválený s vyšším deficitom. Predpokladám však, že nie s vyšším ako 2,5 percenta HDP, čo bol cieľ predbežného rozpočtu.“
Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS
„Vláda úprimne a otvorene znižuje deficit najmä zvyšovaním daňového zaťaženia. Len menšia časť týchto daní slúži na znižovanie deficitu, väčšina financuje rast výdavkov.
Či má vláda v pláne šetriť? Nie je dôležité, čo je v rozpočte, ale aké zákony parlament prijíma. 80-90% výdavkov štátu je predpísaných zákonom, a parlament dosiaľ neprijal reformy, ktoré by viedli k zásadným úsporám vo výdavkoch.
Riziko rozpočtu vidím v nižšom ako plánovanom raste HDP, poklese daňových príjmov, tiež v tom, že obce a VÚC minú viac, ako si predstavuje ministerstvo financií.“
Juraj Valachy, analytik Tatra banky
„Schválený návrh rozpočtu nezodpovedá jeho finálnej verzii. Hodnotiť takýto poloprodukt je z tohto pohľadu zbytočné.
Bližší pohľad na aktuálne znenie rozpočtu ukazuje, že základné výdavky majú medziročne klesnúť. Mohol by som to nazvať šetrením. Otázne je, či sa to tak aj skončí.
Rozpočet ráta s tým, že by sa štrukturálny deficit mohol v budúcom roku zlepšovať. To je dobrá správa. Rok 2014 je z tohto pohľadu stratená príležitosť.“
