Bývalý šéfredaktor kľúčových českých médií Pavel Šafr si váži slovenských novinárov za postoj z čias mečiarizmu aj za dnešok. Andrej Babiš sa podľa neho v politike riadi podľa filmu Matrix.
V máji ste skončili ako šéfredaktor českého časopisu Reflex, ale stále doň prispievate veľmi ostrými článkami o politickej situácii v Česku. Ako je to s vami?
Nerozišiel som sa s redakciou Reflexu, názorovo som sa rozišiel s riaditeľkou vydavateľstva Ringier Axel Springer CZ Libušou Šmuclerovou. S redakciou som v priateľských stykoch a som rád, že tam môžem písať. Som voľný žurnalista, píšem pre Reflex, Týden a Dotyk. A pripravujem projekt nadácie pre slobodnú žurnalistiku.
Čo bude jej náplňou?
Má to byť občianske združenie a nadácia, ktorá sa bude venovať aktívnemu vystupovaniu proti manipulácii politickou žurnalistikou. Situácia u nás je veľmi vážna a som presvedčený, že musíme aktívne vystupovať na obranu našej slobody.
Vyjadrili ste sa, že po odchode z vedenia redakcie ste slobodnejší.
Ešte ako riaditeľ skupiny Blesk som mal začiatkom minulého roku vo firme Ringier Axel Springer veľmi vážny konflikt ohľadom inzerátu „Nevoľte Schwarzenberga“. Ako šéfredaktor som o tom vtedy nemohol hovoriť, ale veľmi ma to trápilo. Inzerát si zadal priateľ pána prezidenta pán Jansta cez advokáta pána Zavadila. Jansta zjavne dostal peniaze na inzerát od firmy Lukoil, od pána Nejedlého, ktorý sa tým nedávno pred mojimi priateľmi vyťahoval. Pozrite sa, ruské peniaze zaplatili neskutočný hanopis, ktorý flagrantne narušil priamu voľbu prezidenta.
Bolo to také dôležité?
Nie som veľkým sympatizantom Karla Schwarzenberga, som veľkým sympatizantom férovej politickej súťaže, ale tento dátum považujem za zlomový okamih v dejinách modernej Českej republiky, pretože v tej chvíli sa končí liberálny režim v Českej republike, začína sa éra manipulácie, mečiarizácie českej politiky, postupná likvidácia dedičstva novembra 1989, étosu, ktorý sem prišiel s pádom komunizmu. Je to, mimochodom, aj likvidácia zahraničnopolitickej orientácie Václava Havla a postupný príklon k Rusku, podliezanie autoritatívnym režimom, akým je ČĽR, obdobie, keď masívne nastupujú oligarchovia a obdobie, keď sloboda médií fakticky naráža na ekonomické a politické záujmy Andreja Babiša a ďalších.
Inzeráty v denníku Blesk. Reprofoto.
Nie ste vzťahovačný? Prečo práve moment, keď vyšiel inzerát? Prečo napríklad nie chvíľa, keď Zeman začal vyťahovať Benešove dekréty?
To spolu súvisí. Pre mňa osobne je to symbolický okamih. Tá symbolika spočíva v tom, že keď sa pred zrakmi celého národa odohrá ohromná neférová vec, amorálny čin, nič sa nestane. V tom je problém. Nie, že sa to stalo, ale že nič nenasledovalo, že sa spoločnosť nevie brániť. Vychádzam z toho, že slobodu môže mať len spoločnosť, ktorá ju aktívne chce. Teda je ochotná pre ňu niečo robiť. Keď to nie je ochotná robiť, skôr alebo neskôr slobodu mať nebude.
Píšete, že v Česku je spochybnený celý systém parlamentnej demokracie. Ale veď funguje – uskutočnili sa voľby, boli férové, väčšina vytvorila koalíciu.
Áno, voľby boli. Ide však o mieru kvality liberálnej demokracie. Máme voľby, v nich formálne súťažia rôzne strany, ale jedna strana nemá demokratické vnútorné mechanizmy, je založená na vodcovskom princípe jedného muža, ktorý je ministrom financií, druhým najbohatším podnikateľom a príjemcom stomiliónových dotácií z EÚ i zo štátneho rozpočtu. Tento človek tak má desaťnásobný finančný náskok nad všetkými ostatnými. Jeho marketingová kampaň je parný valec našej demokracie. Aj keby bol pán Babiš osobne úplne dobrý človek, konglomerát tejto moci je sám osebe veľkým rizikom pre liberálny režim.
Klausova ODS víťazila v deväťdesiatych rokoch vo voľbách s tridsiatimi percentami, mala veľa sponzorov a veľká časť médií jej bola naklonená. Vtedy to nebolo nebezpečné?
Základný kvalitatívny rozdiel je v tom, že ODS bola postavená na legitímnom hodnotovom základe liberálno-konzervatívnych ideí. ODS bola v prvej fáze skutočným motorom liberálnych zmien v našej krajine. To, že je strana silná a má na svojej strane aj časť médií, samo osebe nie je problém, keď má opozíciu, ktorá má možnosť proti takejto silnej strane vystupovať a kontrolovať ju. Bola to strana s demokratickými vnútornými mechanizmami a postavená na jasných ideových základoch a mala proti sebe aktívnu kritickú opozíciu a aktívne kritické médiá. V ďalšej fáze sa ODS veľmi zaľúbila do moci a nabalilo sa na ňu množstvo politických podnikateľov, konjunkturalistov a vďaka Václavovi Klausovi a jeho ingnorantstvu ODS nebola schopná samočistiacich mechanizmov a nebola schopná vekslácku kultúru eliminovať a vytlačiť. To je tragédia, za ktorú nesie zásadnú zodpovednosť Klaus, pretože je známy tým, že tvrdí, že pri športovom zápase sa smie podvádzať, keď sa rozhodca nepozerá. Toleroval absolútne nemravné živly v ODS a za to platíme doteraz.
Ako?
Aj Babiš je výsledkom ignorantstva Václava Klausa a jeho absolútnej nezodpovednosti vo vedení ODS a krajiny.
Babišovo ANO v nedávnych komunálnych voľbách vystupovalo s heslom „Prostě to uděláme", zrejme aj v narážke na parlament a siahodlhé rozpravy.
Aj Lenin hovoril, že parlament je „žvanírna", aj Hitler si to myslel. Nepodozrievam Babiša, že má totalitnú ideológiu, ale má totalitné myslenie. Absolvoval som s ním tri večere a bol som šokovaný jeho absolútnou neznalosťou toho, ako funguje slobodný politický systém. Keď prišla sloboda, čítali sme de Tocquevilla, Hayeka, Novaka, chceli sme zistiť, ako funguje parlamentná demokracia, liberálny režim. Pán Babiš videl len film Matrix a ten je jeho politologickou učebnicou. On predpokladá, že všetci, ktorých neriadi, sú proti nemu v matrixe.
Konkrétne?
Keď som proti nemu niečo napísal a potom sme sa stretli, začal sa ma pýtať: Kto vás platí? Ja mu na to, že vydavateľstvo. Skrátka, on si nevie predstaviť, že by som to robil sám z vlastného presvedčenia.
Politický novinár pod Babišom? Amorálnosť
Za takmer dva roky sa v Česku odohralo veľa udalostí, ktoré podľa vás i iných menia charakter Českej republiky – víťazstvo Miloša Zemana v priamych prezidentských voľbách, zmena vedenia Ústavu pre štúdium totalitných režimov, razia na úrade vlády...
...tá nebola doteraz vyšetrená.
Ďalej vznik prezidentskej vlády, vzostup ANO a jeho potvrdenie v minulotýždňových voľbách.
Bude to pôsobiť zveličene, ale spomeňte si na puč vo februári 1948. Keď spoločnosť mieri k nižšej kvalite slobody, neznamená to len, že tu je nejaký uzurpátor moci, ale že tu je aj zvyšok spoločnosti, ktorý je buď pasívny, alebo sa správa absolútne hlúpo. To sa vtedy stalo. Dnešná analógia spočíva v tom, že máme napríklad pasívnych novinárov. Mnoho českých novinárov ma frustruje svojou zbabelosťou.
Preháňate, nie? V čom spočíva tá zbabelosť?
