BRATISLAVA. Projekt výstavby výškovej budovy na Šancovej ulici v Bratislave sa už možno pohne ďalej. Zatiaľ na frekventovanej ulici stojí len kostra budovy, spoločnosť Finep SK, ktorá budovu stavia, si však už nechala vypracovať novú architektonickú štúdiu. Tú podľa riaditeľky spoločnosti Olgy Petkovej v súčasnosti konzultujú s príslušným stavebným orgánom. "Začatie výstavby závisí od stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a prípadných podmienok, ktoré ešte budú požadovať," vysvetlila Petková.
Na frekventovanej Šancovej ulici neďaleko bratislavskej hlavnej stanice už roky stojí rozostavaná výšková budova, vyrásť tu mali luxusné byty. Výstavbu však zastavili zmeny na rezidenčnom trhu i problémy, s ktorými spoločnosť musela po kúpe budovy zápasiť, vysvetlila Petková.
Z budovy chce investor spraviť polyfunkčný objekt s obchodmi, ktoré by mali podľa Petkovej doplniť chýbajúcu občiansku vybavenosť v tejto lokalite aj s ohľadom na rozsiahlu urbanizáciu Koliby. Investor hovorí, že by budovu radi čo najskôr dostavali. "Sme pripravení vyvinúť maximálne úsilie, aby sme budovu postavili a dali do prevádzky," priblížila Petkova.
Stavebník má v súčasnosti platné stavebné povolenie na 22-poschodovú budovu. Stavebné povolenie vydal bývalý Okresný úrad Bratislava I. ešte v decembri 2002, pôvodne išlo o osemposchodovú budovu. Povolenie získala spoločnosť Istroreal, staromestský úrad neskôr dodatočne povolil stavbu 22 poschodí.
"V roku 2006 bola povolená zmena stavby pred dokončením, keď sa počet poschodí zvýšil z osem na 22. Stavebník začal stavať v lehote, stavebné povolenie je naďalej platné," potvrdila hovorkyňa Starého Mesta Alexandra Obuchová. Budova v minulosti niekoľkokrát zmenila majiteľa, získala ju petržalská spoločnosť Stelo, od ktorej podiel odkúpila česká spoločnosť Finep. Súčasný stavebník už počet poschodí meniť nechce.
"Počet podlaží budovy ostane zachovaný v súlade s právoplatným stavebným povolením," uviedla riaditeľka spoločnosti Finep SK Petková.
Stavbu budovy na Šancovej ulici najprv brzdili spory a neskôr úplne zastavila kríza. Ako už v minulosti uviedla Petková, spoločnosť Finep o sporoch netušila, keď vstupovali do projektu. Proti stavbe budovy podali v minulosti žalobu Peter Hodál a Ondrej Dostál z Občianskej iniciatívy. Podľa nich nebolo územné rozhodnutie o zvýšení budovy z osem na 22 poschodí v súlade so zákonom. Podľa Petra Hodála, aj keď vtedy neexistovala pamiatková zóna, stavebné úrady mali pri vydávaní územného rozhodnutia brať ohľad na pamiatkovú výstavbu v okolí stavby.
"Zákon tiež hovorí o tom, že výstavba budovy musí byť v súlade s existujúcou výstavbou," povedal vtedy Hodál. Podľa žalobcov územné rozhodnutie na výškovú budovu získal stavebník v čase, keď existovala redukcia pamiatkovej zóny. Krajský súd v Bratislave však neskôr rozhodol, že pamiatková zóna sa zužovať nebude a zachová si pôvodné hranice, aké boli pred rokom 2005.
Podľa žalobcov to teda znamenalo, že stavba sa nachádza v pamiatkovom území a rozhodnutie je protizákonné. Krajský súd však v roku 2008 žalobu zamietol s odôvodnením, že bola postavená na teoretickom základe. Podľa slov Ondreja Dostála sa proti rozsudku odvolali, odvolanie však bolo zamietnuté. Ako ďalej dodal, skúsili to aj na Ústavnom súde SR, kde sťažnosť opäť zamietli. Vec sa riešila i na Najvyššom súde SR, podľa slov Dostála zase neúspešne.
