BRATISLAVA. Rýchlik Šírava nazývajú niektorí železniční fanúšikovia „kráľovnou noci“. Cestu z Košíc do Prahy prejde za deväť a pol hodiny, rýchlejšie než jeho kolegovia Excelsior a Slovakia.Leo Express chce voziť východniarov. Postráži ich SBS
Od polovice decembra tento vlak pod súčasným názvom nehľadajte – namiesto neho budú na nástupiskách ohlasovať rýchlik Bohemia. Železničná spoločnosť Slovensko tým vyjde v ústrety Českým dráham, ktoré chceli mať na federálnej trati „vlastný“ vlak.
„Je to logický názov vzhľadom na druhý nočný rýchlik Slovakia,“ vysvetľuje hovorca Českých dráh Petr Šťáhlavský.
Premenovanie vlakov je pravidelným rituálom, ktorý obvykle prichádza s novým cestovným poriadkom. Niektoré názvy v ňom pribudnú, iné sa naopak vytratia.
Fakty
Mená vlakov
Názvy vnútroštátnych spojov sú v réžii domáceho dopravcu. Na názvoch medzinárodných sa musia dohodnúť všetci zainteresovaní hráči, obvykle pri dohodnutí trasy.
Názov má často dlhší život než spoj – dopravcovia si ho nechajú i pre nové linky. Napríklad Csárdás svojho času jazdil z Budapešti do Malmö. Od polovice decembra nahradí Avalu na trase z Maďarska do Prahy.
Podľa nového grafikonu na našej železnici končia napríklad Šírava, Jan Perner či Leoš Janáček. Pribudnú Petr Bezruč, Hutník či Radhošť.
Pre budúci rok dostal čierneho Petra napríklad spomínaný Excelsior, známy častými krádežami a špinou, či medzinárodný spoj Avala, jazdiaci z Prahy cez Bratislavu do Belehradu.
A veľa nechýbalo a východniari by po Šírave prišli aj o „svoj“ druhý rýchlik Košičan, namiesto ktorého bude premávať český expres Pendolino.
No Košičan nakoniec prežije, hoci vo „vykuchanej“ podobe – stane sa z neho víkendový spoj. „V piatok bude vyrážať z Prahy do Košíc a v nedeľu opačným smerom,“ spresňuje Šťáhlavský.
Politicky neutrálne mená
Pomenúvanie vlakov má v tunajších krajinách tradíciu už od prvej republiky. Vôbec prvým takýmto spojom sa stala Slovenská strela, ktorá v roku 1936 začala premávať medzi Prahou a Bratislavou.
Menoslov pôvodne vychádzal z geografických názvov miest na trase a uvádzal sa často v latinčine (Vindoboda, Pannonia). Postupne pribudli i osobnosti (Leoš Janáček, Petr Bezruč).
Názvy vlakov boli obvykle politicky neutrálne, vďaka čomu nepodliehali zmenám režimu. „Po roku 1989 nebolo nutné názvy meniť podobne ako v prípade ulíc,“ dodáva Šťáhlavský.
Z cestovných poriadkov vymizli len mená spojov, o ktoré už nebol medzi cestujúcimi záujem.
Zo scény tak odišli napríklad vlaky voziace turistov z Československa a východného Nemecka do letovísk pri Čiernom mori (Trakia, Transdanubium) či súpravy zabezpečujúce spojenie s krajinami Sovietskeho zväzu (Dukla).
Horalky na dráhe
V posledných rokoch sa na tunajších železniciach objavil fenomén komerčných názvov, za niekoľkotisícový poplatok si ich prenajímajú súkromné firmy.
„Názvy vybraných vlakov predávame s cieľom vylepšiť tržby. Tieto služby sú bežné i v západnej Europe,“ tvrdí hovorkyňa Železničnej spoločnosti Jana Morháčová.
Naposledy na koľajnice pribudli napríklad Horalky Sedita či Martinus.sk. K dispozícii sú však len vnútroštátne spoje. „Pri medzištátnych by sme sa o príjmy museli deliť so zahraničnými partnermi,“ dodáva Morháčová.
