Predaj nehnuteľnosti, ktorá neexistuje, neúplné informácie v ponukách vrátane "ilustračných" fotografií, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Preberanie inzerátov od občanov, bez toho, aby sa opýtali, vydávanie sa za niekoho iného, len aby našli cestu k potenciálnemu zákazníkovi.
Výpočet nekalých praktík, ktoré používajú niektoré realitky, makléri či nezávislí sprostredkovatelia na trhu s nehnuteľnosťami a ktoré niekedy nielen že hraničia s porušením no aj porušujú zákony, je veľmi dlhý.
Nepomáha viazanie živnosti, ani európska norma a ani to, že na Slovensku existujú už viaceré profesijné organizácie.
Vaša ponuka na webe realitky
Čo vedie sprostredkovateľov k tomu, že si "požičajú" cudzie inzeráty? Dôvodov môže byť viacero, hovorí Karin Zápalová, predsedníčka novozaloženej Realitnej únie SR.
Najčastejším je získať pre nehnuteľnosť kupca a tým aj províziu. Majiteľovi nehnuteľnosti nezáleží na tom, kto mu kupujúceho obstaral. Je spokojný s tým, že sa mu nehnuteľnosť podarilo predať.
Dôvod môže byť aj oveľa prozaickejší - potreba zaplniť priestor na poloprázdnej webovej stránke. Ak sa realitný sprostredkovateľ rozbieha a jeho stránka obsahuje len pár inzerátov, môže to pre potenciálnych kupujúcich pôsobiť menej dôveryhodne.
"Takíto sprostredkovatelia častokrát dokonca inzerujú nehnuteľnosť s cenou majiteľa a potom sa nekalo snažia dodatočne alebo vybaviť si províziu znížením ceny alebo ju pýtajú od kupujúceho dodatočne," opisuje Daniela Danihel Rážová z ARM (Asociácia realitných maklérov).
"Preberanie cudzích inzerátov bez súhlasu oprávnenej osoby, samozrejme, nie je ani etické, ani zákonné," zdôrazňuje Zápalová.
Poškodený sa proti tomu môže brániť cez Slovenskú obchodnú inšpekciu (nezákonná reklama) alebo podaním žaloby a zároveň sa domáhať aj primeraného zadosťučinenia.
Taktiež prichádzajú do úvahy prostriedky ochrany autorského práva, pretože k textu aj fotkám inzerátu má ich tvorca všetky autorské práva, radí šéfka Realitnej únie.
Pýtate sa: Realitka dala moju fotku namiesto susedovej
Chcete vlastníka a ozve sa maklér
Ak sa "profesionál" ukrýva za občiansku inzerciu, odborníci z realitných združení odporúčajú dať od neho ruky preč, poslať aspoň upozornenie príslušnému portálu a dúfať, že ste možno čiastočne prispeli k náprave.
Hlavným dôvodom takého konania môže byť ušetriť na inzercii, tá je pre realitné kancelárie výrazne drahšia ako pre občanov. Ak narazíte na skrývajúceho sa realitného sprostredkovateľa (makléra, či agenta ... názvoslovie v praxi sa rôzni) nahláste ho správcovi realitného portálu. Ten by mal zamedziť jeho ďalšie inzerovanie, vraví Zápalová.
Cieľom môže byť tiež stiahnuť na seba transakciu (a samozrejme províziu) aj v tom prípade, že predávajúci a kupujúci pôvodne nechceli mať s realitkou nič spoločné.
"Jedinou obranou, ktorú klienti majú, je nespolupracovať s maklérmi, ktorí sa správajú nekalo. Majitelia by mali rozhodne vyzvať takéto subjekty k stiahnutiu inzerátu s upozornením, že podajú trestné oznámenie na políciu s dôvodným podozrením na páchanie trestného činu podvodu, keďže ponúkajú nehnuteľnosť, na ktorej predaj neboli poverení," radí Danihel Rážová.
Obidve strany transakcie, ak na takéto praktiky pristúpia, podľa nej riskujú obrovské problémy a finančné straty. Nakoľko realitní makléri, ak sú profesionálmi, nemajú dôvod pracovať utajene a nekalo, vysvetľuje.
Viac sa dočítate: Chcete predať alebo kúpiť? Dajte pozor
Zákonné pravidlá? Ako keby neboli
Činnosť realitných kancelárii nie je upravená samostatným zákonom. "Pravidlá pre sprostredkovanie nedostatočne rieši Občiansky, respektíve Obchodný zákonník, ktorý nereflektuje súčasný stav realitného trhu," zhŕňa prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.
Asociácia spolupracovala pri prijímaní európskej normy pre realitnú činnosť na Slovensku, ktorá detailne upravuje pravidlá pre realitné kancelárie. Táto norma však nie je záväzná pre slovenské subjekty, má len odporúčací charakter.
Podobne je to so živnostenským zákonom. Ten síce stanovuje, že realitná činnosť je viazanou živnosťou, v praxi sa však obchádza.
"Realitku tak môže mať dnes úplne každý a prax to aj potvrdzuje," vraví Zápalová. Stačí totiž živnostenskému úradu priniesť potvrdenie (napríklad od vášho známeho realitného sprostredkovateľa), že máte prax v realitnom odbore aspoň päť rokov. "Či je to pravda a či túto odbornosť naozaj máte, už nikto neskúma," hovorí Zápalová.
Nádejou a útechou klientom by mali byť etické kódexy. Tie však nie sú nijako právne záväzné a hrozí najviac disciplinárne či zmierčie konanie a vylúčenie z príslušnej organizácie, ktorá ich pre svojich členov vytvorila.
Organizácie preto volajú po zmenách v legislatíve a každá by ich (osobitne) chcela, či už sa pokúsila alebo pokúša presadiť.
Súčasný stav im nevyhovuje okrem iného z dôvodu, že prispieva k zhoršovaniu povesti všetkých na trhu, bez rozdielu, či svoju prácu robia dobre alebo klamú klientov a ukracujú štátny rozpočet.
Čo s tým
Profesijné združenia vidia riešenia vo viacerých úpravách, tu sú niektoré z nich.
Jasne zadefinovať práva a povinnosti realitného sprostredkovateľa a klienta. (NARKS)
Viazať získanie oprávnenia na vykonávanie realitnej činnosti na získanie certifikácie a to formou skúšky odbornej spôsobilosti. Mala by ju vykonávať nezávislá organizácia - napríklad ekonomicky zameraná vysoká škola. (NARKS)
Skúšku by mali v termíne 18 mesiacov od prijatia právnej úpravy urobiť aj už jestvujúce subjekty na trhu. (NARKS)
Zmeniť pravidlá pre získanie oprávnenia na realitnú činnosť. Prísnejšie pravidlá pre vstup do odvetvia zvýšia kvalitu realitných sprostredkovateľov. (Realitná únia SR)
Upraviť osobitné povinnosti realitných sprostredkovateľov, napríklad povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone podnikania, poistenie pre prípad úpadku, vedenie financií od klientov na oddelenom účte a podobne. (Realitná únia SR)
Zaviesť register realitných sprostredkovateľov, ktorý zvýši transparentnosť na trhu s realitami. (Realitná únia SR)
Spojiť úsilie súčasných profesijných organizácií. Boj o lepšie právne prostredie si netreba zamieňať so sebaprezentáciou subjektov na trhu a so snahou získať monopol na udeľovanie licencií. (ARM)
Poradenstvom podporovať právne vedomie spotrebiteľov. (ARM)
(ht)
O organizáciách
- Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS)
Existuje na trhu 23 rokov, vznikla spojením dvoch dovtedy fungujúcich organizácií. Okrem iného radí pri vytváraní podmienok pre transparentný predaj nehnuteľnosti (napr. Magistrátu Hl. mesta SR Bratislava). Je členom európskej organizácie zastrešujúcej realitné kancelárie CEI a americkej NAR, zúčastňuje sa na práci viacerých skupín v rámci Európskeho parlamentu. Vytvára Index realitného zdravia (hodnotenie stavu realitného trhu z pohľadu realitných kancelárií, je garantom projektu cenových máp, ktoré používa Národná banka pri pravidelných hodnoteniach realitného trhu. Iniciovala úpravu živnostenského zákona tak, aby sa z voľnej živnosti stala realitná činnosť viazanou živnosťou. Spolupracovala pri prijímaní európskej normy pre realitnú činnosť na Slovensku. V súčasnosti má približne 140 členov.
- Asociácia realitných maklérov (ARM)
Sústredí sa na realitné poradenstvo. Predsedníčka predstavenstva píše knihy o realitnom trhu pre verejnosť. Počet členov neuvádza.
- Združenie realitných kancelárií Slovenska (ZRKS)
Dvanásť subjektov - realitné kancelárie a prevádzkovateľ realitného portálu www.ZoznamRealit.Sk ho založili v máji 2014.
- Realitná únia SR
Založili ju v lete tohto roka, za jej vznikom stoja lektori už zavedenej Slovenskej realitnej akadémie. Ako jediný subjekt za realitné kancelárie vstúpili do pripomienkového konania o novom stavebnom zákone. Únia má v súčasnosti 82 členov.
(ht)
