BRATISLAVA. Európska komisia zhoršila vo svojej jesennej prognóze odhad, ako sa má dariť eurozóne. Jej súčasťou je aj Slovensko.
V tomto roku si ekonomika eurozóny nemá podľa prognózy Bruselu polepšiť ani o jedno percento, v tom budúcom dosiahne len mierne vyšší ako jednopercentný rast.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici zhoršenie výhľadu ekonomiky eurozóny pripisuje jednak konfliktu na Ukrajine, problémom na Strednom východe, no aj nedostatkom investícií v eurozóne.
Nemecko a Francúzsko
Brusel si myslí, že o čosi horšie sa oproti pôvodným predpovediam povedie dvom najväčším ekonomikám eurozóny - Nemecku a Francúzsku.
Nemecko, náš hlavný obchodný partner, má v roku 2015 rásť o 1,1 percenta namiesto pôvodne odhadovaných dvoch percent. Francúzsko si má polepšiť o 0,7 percenta namiesto pôvodne projektovaných 1,5 percenta. Nemecko je najvýznamnejším trhom pre slovenský vývoz.
"Nie je to prekvapujúce. V podstate Brusel len zreálnil odhad a dorovnal ho na úroveň iných inštitúcií," hovorí analytik VÚB banky Zdenko Štefanides.
Nízka inflácia, nízke úroky na hypotéky
Zaujímavé je aj to, že Komisia nečaká výraznejší rast spotrebiteľských cien. V tomto aj budúcom roku má byť inflácia v eurozóne nižšia ako jedno percento.
To môže znamenať dve veci: Európska centrálna banka považuje za dobrú pre ekonomiku eurozóny infláciu na úrovni dvoch percent. Ekonómovia preto čakajú, že bude aj ďalej nakupovať dlhopisy krajín eurozóny a úroky zostanú nízke.
Pre bežných ľudí to napríklad znamená, že by tak skoro nemali stúpnuť ceny hypoték. Úročenie hypoték môže, práve naopak, ešte aj klesnúť.
Predpovede pre Slovensko
Komisia sa pozrela bližšie aj na ekonomiku Slovenska. V tomto roku nám predpovedá rast o 2,4 percenta, v budúcom o 2,5 percenta. Podobný odhad má aj ministerstvo financií. našej ekonomike má pomôcť najmä spotreba domácností.
Rozdiel, prečo je Komisia trochu viac pesimistická, spôsobilo najmä to, že ministerstvo robilo prognózu v septembri a medzitým vyšli v eurozóne viaceré zlé dáta.
Aj Komisia si podobne ako ministerstvo myslí, že dlh Slovenska zostane v tomto a budúcom roku pod 55 percentami HDP. Platí to za predpokladu, že sa na jeho zníženie využije hotovostná rezerva a príjmy z privatizácie Slovak Telekomu.
Pokiaľ ide o rozpočtový deficit, v tomto roku nám Komisia prognózuje tri percentá, ministerstvo financií 2,9 percenta. V budúcom roku sa podľa Komisie zníži na 2,6 percenta, vláda v rozpočtových plánoch hovorila o dvoch percentách.
Vláda zároveň v rozpočte pripustila zvýšenie deficitu na 2,5 percenta, keďže počíta s vyššími platmi pre učiteľov a znížením zdravotných odvodov pre zamestnancov s nízkymi príjmami. Komisia s tým už vo svojom odhade počíta.
"Jediný rozdiel v odhadoch je tak prognózovaný deficit na rok 2016. Komisia neverí, že vláda vo volebnom roku prijme opatrenia, ktoré pomôžu výrazne znížiť deficit," hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Komisia si myslí, že v roku 2016 budeme mať deficit vo výške 2,3 percenta HDP, ministerstvo hovorí o jeho výške blízko jedného percenta.
