BRATISLAVA. Navrhovaná rozpočtová konsolidácia v budúcom roku bude zrejme iba korigovať povolenie fiškálneho hospodárenia v tomto roku.
Konštatuje to vo svojom hodnotení návrhu rozpočtu, ktorý prezentovala v stredu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Z hľadiska dlhodobej rozpočtovej udržateľnosti tak podľa nej znamená predstavený rozpočet aj po zohľadnení plánovaných úprav v parlamente síce zlepšenie cez kanál lepšieho aktuálneho štrukturálneho salda, kvôli horšiemu deficitu v roku 2014 sa však udržateľnosť v porovnaní s rokom 2013 aj napriek avizovanému zlepšeniu nezmení.
Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovíta Ódora by bolo vhodnejšie, keby vláda pokračovala v znižovaní štrukturálneho deficitu aj v roku 2014, aj keď pomalším tempom, ako jeden rok zvoľňovať a druhý rok o to viac konsolidovať.
Dôvodom je tak podľa rozpočtovej rady horšia štartovacia pozícia pre rozpočet na budúci rok. Stojí za tým predovšetkým naplnenie mnohých rizík, na ktoré rada upozornila na konci minulého roka, ako sú nižšie dividendy, hospodárenie samospráv a zdravotníctva, korekcie eurofondov, dopady reformy ESO, príjmy z digitálnej dividendy či emisných kvót.
Pozitívnymi faktormi pre tohtoročný rozpočet sú naopak lepší výber daní a viazanie výdavkov v dôsledku dlhovej brzdy.
Aktuálne vláda odhaduje tohtoročný deficit na úrovni vyše 2,9 % hrubého domáceho produktu, kým rozpočtovaný bol na úrovni 2,64 % výkonu ekonomiky.
Rezort financií avizuje, že jeho cieľom zostáva napriek tomu pôvodný rozpočtovaný schodok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však konštatuje, že dosiahnutie deklarovaného cieľa sa v súčasnosti javí ako veľmi náročná úloha s potrebou prijatia dodatočných opatrení.
"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte stále odhaduje deficit medzi 2,9 % a 3,4 % hrubého domáceho produktu," píše sa v hodnotení.
Druhým dôvodom zhoršenej štartovacej pozície budúcoročného rozpočtu je podľa rady slabé čerpanie eurofondov, čo považuje po nezamestnanosti za druhý najväčší súčasný ekonomický problém Slovenska, ktorý má viaceré negatívne vplyvy na verejné financie.
"Na jednej strane sa stráca efektívna možnosť podpory ekonomického rastu v časoch, keď to najviac krajina potrebuje a na strane druhej prípadné korekcie zvyšujú deficity a znižujú dôveryhodnosť Slovenska. Pri súčasnom nastavení termínov a tempa čerpania hrozí, že Slovensko nebude schopné využiť stovky miliónov eur z druhého programovacieho obdobia," uvádza rada.
Celkovo rozpočtová rada návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky hodnotí pozitívnejšie v zmysle, že obsahuje menej jednorazových a dočasných opatrení ako v roku 2014 a viac sa spolieha na štandardné trvalé príjmy. To však neplatí o dividendách, ktoré vláda plánuje napríklad pri SPP na úrovni, ktorá zodpovedá 100-percentnému majetkovému podielu v dcérskych spoločnostiach, kde štát vlastní len 51 %.
"Navyše ukrajinská kríza môže znamenať pokles tržieb v dôsledku menšej vyťaženosti transportného potrubia v budúcnosti," uvádza sa v hodnotení s tým, že okrem dividend visia otázniky aj nad naplnením príjmov z emisných kvót.
Na strane výdavkov sa už niekoľko rokov po sebe podľa rady opakujú rovnaké rizikové oblasti. "Pokles výdavkov v zdravotníctve a udržanie veľmi nízkych kapitálových výdavkov obcí sa zdá byť nerealistické na strednodobom horizonte. Takisto sa hromadia presuny prostriedkov medzi jednotlivými rokmi, ktoré, ak sa vyčerpajú, zvýšia deficit," uvádza rada.
Rozpočtová rada vo svojom hodnotení vzala do úvahy aj skutočnosť, že rozpočet sa bude v parlamente ešte upravovať, keďže do jeho prípravy zasiahol prechod na novú výkaznícku metodiku ESA 2010.
Vládny návrh tak síce zatiaľ počíta s deficitom verejných financií na úrovni 1,98 % hrubého domáceho produktu, kabinet však verejne deklaruje zámer zmestiť sa pod 2,5 % výkonu ekonomiky. Podľa rady by však bolo vhodné, aby rozpočet tak, ako aj po minulé roky, počítal aj s rezervou na prípadné negatívne externé vplyvy. Tá by mala podľa predstavovať od 0,1 % do 0,3 % hrubého domáceho produktu.
