BRATISLAVA. Zamedzenie účasti tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní má zatiaľ podporu pléna. Poslanci Národnej rady SR dnes posunuli do druhého čítania vládnu novelu zákona o verejnom obstarávaní z dielne predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorá má začať platiť už od 1. januára 2015.
Parlament o právnej norme rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Verejného obstarávania sa bude môcť po novom zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Výnimku tvoria akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti.
Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.
"Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie," argumentuje predkladateľ.
Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.
Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.
Opozícia považuje novelu za nedostatočnú. Ako najväčší nedostatok vníma to, že neobsahuje povinnosť pre účastníkov verejného obstarávania odkryť konečného užívateľa výhod.
"Premiér vyzval opozíciu, že je ochotný komunikovať o právnej úprave zákazu schránkových firiem. Ním predložený návrh možno ľahko obísť a nič nerieši. My navrhneme, aby účastníci verejného obstarávania museli uvádzať cez čestné vyhlásenie, kto je konečným užívateľom výhod, a následne po prípadnom víťazstve by museli predložiť potvrdenie od banky, kto je konečným užívateľom výhody z danej transakcie," vysvetlil Daniel Lipšic (nezaradený).
On sám je presvedčený, že ak premiér myslí boj proti schránkovým firmám vážne, návrh bude prijatý.
"Ak by sme mali zákon, ktorý prinúti zverejňovať len vlastnícku štruktúru, tak by sme sa dozvedeli, že polovičným vlastníkom Petit Pressu je spoločnosť Sita. Pritom všetci vieme, že konečný užívateľ výhod je finančná skupina Penta," zdôraznil Lipšic s tým, že poznať len vlastnícku štruktúru je o ničom.
