BRATISLAVA. O tom, či sa budú od januára zakladať aj eseročky za jedno euro, bude parlament hlasovať nanovo.
Prezident Andrej Kiska totiž nepodpísal novelu Obchodného zákonníka, ktorá mala ich zakladanie umožniť.
Poslancom novelu vrátil a odporučil, aby ju neprijali.
Startupom to nepomôže
Nové pravidlá rozdelili eseročky na dve skupiny. V prvej sú nové eseročky so základným imaním od jedného do 25-tisíc eur, v druhej tie s vyšším imaním.
Jedna z výhrad prezidenta sa týka počtu spoločníkov, ktorým sa dve skupiny líšia. Ak by napríklad v januári vznikla eseročka so základným imaním jedno euro, mohla by mať najviac päť spoločníkov.
Ak by do nej pristúpil aj šiesty, musela by mať už imanie 25-tisíc eur.
Základné imanie ešte nič nehovorí o tom, aký je majetok v spoločnosti, a teda akú šancu majú veritelia, že im eseročka uhradí ich pohľadávky.
„Naopak, domnievame sa, že to výrazne sťaží pôsobenie startupov, ktoré bežne potrebujú ponúknuť podiely na spoločnosti svojim spolupracovníkom a tých je často viac ako päť,“ hovorí Andrej Leontiev, partner TaylorWessing e/n/w/c.
Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že v zahraničí sú obmedzenia pre eseročky prísnejšie. Spravidla sú tam najviac traja spoločníci. No zároveň považuje za správne odlíšiť startupy od investičných spoločností.
Novú právnu formu pre inovatívne startupy chystajú na ministerstve financií. Má ísť o jednoduchú akciovku za jedno euro.
Na akciovky zabudli
Novela tiež zavádza osobné ručenie konateľov eseročiek za nevýhodné transakcie, napríklad keď predávajú majetok spoločníkom príliš lacno. To potom znižuje majetok eseročky pre veriteľov.
Problém je, že to má platiť len pre eseročky, ale nie už pre akciovky. Špekulanti to môžu v praxi obchádzať.
Dnes eseročky ručia za záväzky celým svojím majetkom, no konatelia len minimálne. V praxi je bežné, že keď sa spoločnosť dostane do exekúcie či do konkurzu, nemá majetok na vyplatenie veriteľov. Napríklad preto, lebo spoločníci firmu predtým už vytunelovali.
„Tomuto chcelo ministerstvo návrhom zabrániť. Ide o dobrý nápad, treba ho len dopracovať,“ vraví Leontiev.
Takáto úprava je aj v Nemecku a Rakúsku, no platí pre všetky formy obchodných spoločností. Naše ministerstvo však hovorí, že pri akciovkách platia už dnes iné, prísnejšie pravidlá. Aké má na mysli, neuviedlo.
Vrátený zákon sa dostal už aj na stôl ústavnoprávneho výboru v parlamente. Jeho členovia neprijali uznesenie, aby sa neschválil, no ani uznesenie, aby prešiel v pôvodnom znení.
