Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Neplatenie faktúr je dlhodobý problém nielen pri stavbe diaľnic. Potápa aj firmy v zdravotníctve. Nemocnice, najmä veľké patriace pod ministerstvo, neplatia dodávateľom liekov, energií či pomôcok.
Aj keď bývalá ministerka Zuzana Zvolenská (za Smer) hovorila, že dlh nemocníc vyriešia ich ozdravné plány, podľa údajov o dlhu sa to nedarí a dlhy rastú. Ministerstvo sa bráni, že rast spomalili.
„Za rok 2013 došlo k zlepšeniu hospodárskeho výsledku v 13 fakultných a univerzitných nemocniciach o zhruba 50 miliónov eur,“ tvrdia.
Dlhy však stále rastú – za rok o 60 miliónov eur. Mesačne sa tak záväzky v priemere zvyšujú o päť miliónov eur. Vyplýva to z odhadov štátneho Inštitútu pre finančnú politiku, ktorý urobili z dát ministerstva zdravotníctva.
Na konci roka by záväzky nemocníc, a to tie v lehote aj tie po lehote splatnosti, mali presiahnuť 400 miliónov eur.
Zaplatíme neskôr, o rok
Ak by sme chceli len veľmi zjednodušene vysvetliť, ako tento dlh tvoria, tak celkovo nemocnice ročne nakúpia za sto miliónov eur. Z toho 60 miliónov nezaplatia v lehote splatnosti a presunú ich do záväzkov po lehote splatnosti. Ročne sa tak vytvorí 60 miliónov nového dlhu.
Výrazne to už pociťujú aj dodávatelia. Napríklad štátne nemocnice dlhujú dodávateľom pomôcok sto miliónov eur. Ich asociácia SKMED tvrdí, že firmy preto čelia existenčným hrozbám.
Priemerná lehota na zaplatenie faktúry, ktorú nemocniciam vystavia, je podľa ich údajov takmer rok.
„Zo strany nemocníc, ako aj ich zriaďovateľa, štátu, sa nedodržiavajú ustanovenia Obchodného zákonníka ani smernica Únie o boji proti oneskoreným platbám,“ vraví Lenka Borošová, riaditeľka asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-MED.
Čoraz viac štátne nemocnice dlhujú aj Sociálnej poisťovni, koncom októbra na odvodoch nezaplatili takmer 80 miliónov eur.
Jedným z najväčších veriteľov sú dodávatelia liekov. Ich asociácia nemá údaje o tom, akú sumu im nemocnice nezaplatili. Dnes však zrejme neexistuje na Slovensku farmaceutická či distribučná spoločnosť, ktorej by štátne nemocnice nedlhovali peniaze, tvrdí asociácia.
„Celkový dlh zdravotníckych zariadení voči SPP narástol, keď v súčasnosti presahuje niekoľko miliónov eur,“ pridáva sa Slovenský plynárenský priemysel.
Disciplína v platení je však individuálna, kým niektoré nemocnice platia, ako majú, iným dlhy rastú.
Oddlženie nechcú
Pri tak vysokom dlhu bolo zvykom, že štát nemocnice oddlží. Urobila tak prvá vláda Roberta Fica aj Ivety Radičovej. Oddlžovala aj druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ale nielen nemocnice, ale celé zdravotníctvo.
Šéf štátneho Inštitútu finančnej politiky Martin Filko v Hospodárskych novinách napísal, že by pomohlo zverejňovanie a porovnávanie všetkých väčších výdavkov v nemocniciach.
Oddlžovanie prichádzalo pri dlhu zhruba 300 miliónov. Vtedy totiž viacerí dodávatelia môžu mať problém.
Proti oddlžovaniu sú aj niektorí dodávatelia. „Oddlženie možno považovať vždy za krajné a nie ideálne riešenie situácie,“ odkazuje Asociácia dodávateľov liekov. Firmy pri ňom väčšinou nedostanú plnú sumu. Musia sa vzdať penále z omeškania a často aj dať zľavu z pôvodnej sumy.
Získaná suma pri oddlžovaní často nepokrýva ani náklady spojené s obstaraním a dodaním tovarov, tvrdia dodávatelia liekov.
