PRAHA. Cirkevné reštitúcie nepriniesli zbohatnutie bez práce. Portál iDNES konštatuje, že skôr mali opačný účinok.
Katolícka cirkev musí prepúšťať a znižuje platy. V dôsledku reštitúcií sa však stáva developérom, zdokonaľuje public relations, ale, ak použijeme ekonomický slovník, pristupuje aj k reštrukturalizácii.
Plzenský biskup František Radkovský tento týždeň uviedol, že jeho diecéza bude mať v budúcnosti menšie príspevky od štátu a musí prepúšťať, znižuje platy, ale hlavne hľadá nové spôsoby ako podnikať. Inak časom katolíci schudobnejú.
V Nemecku majú pivovary
Portál prináša fotografiu biskupa Radkovského z návštevy Prazdroja a pýta sa, či to nebude preňho podnikateľská inšpirácia. V susednom Nemecku totiž cirkev vlastní pivovary a z ich výnosov hradí svoje prevádzkové náklady.
Hovorca Biskupskej konferencie už zorganizoval pre novinárov exkurziu do Plzne a do nemeckého Aachenu. Nešlo o nič iného len o reakciu na rozšírený názor, že kňazi po reštitúciách budú žiť v luxuse.
Biskup Radkovský povedal, že najlepšie by bolo otvoriť si fabriku.
"S peniazmi ideme dole a snažíme sa redukovať aj počty ľudí. Týka sa to pastoračných asistentov (laikov). A dôchodcovia u nás dostávajú len základný plat."
Biskup je opatrný, pretože biskupstvo v Plzni bez vplyvu reštitúcií dosiahlo vlani účtovnú stratu 20 miliónov Kč (723-tisíc eur). Peniaze budú neskôr chýbať najmä na opravu kostolov.
Dostanú 59 miliárd korún
Menej teraz zarábajú aj zamestnanci biskupstva v Hradci Králové. Hovorca Lukáš Peška potvrdil, že pri každom jeho zamestnancovi, ktorému končí zmluva, sa veľa premýšľa, či sa ešte predĺži.
Zmyslom cirkevných reštitúcií je oddeliť cirkev od štátu. Kňazí už prestanú byť "štátnymi zamestnancami". Každý rok bude klesať štátny príspevok na platy a prevádzku o 5 %. Ako kompenzáciu dostanú cirkvi späť nehnuteľný majetok.
Cirkvi požiadali o 900 budov a 70-tisíc pozemkov v hodnote 75 miliárd Kč. V budúcich tridsiatich rokoch budú dostávať finančnú rentu v hodnote 59 miliárd Kč v ročných splátkach.
