Londýn 8. decembra (TASR) - Globálne spoločnosti, spracúvajúce zemný plyn, ktoré sa náhlili do vzdialeného Kaspického mora bohatého na suroviny, stoja pred dôležitou otázkou: "Čo ďalej so zemným plynom?" Pod hladinou Kaspického mora leží obrovské bohatstvo, ktoré by sa dalo využiť hocikde na svete, v tejto oblasti však jeho zužitkovanie predstavuje veľa problémov. Oblasť je tisícky kilometrov od zaujímavých západných trhov. Kaspické more sa tiež niekedy priliehavo nazýva "bozkom smrti": ak tu investujete, stojíte pred veľkým množstvom nezodpovedaných otázok a neistotou.
Britský gigant BP sa stal obeťou "bozku smrti" v roku 1999, keď objavil oblasť s 3 biliónmi kubických metrov zemného plynu. Už tri roky buduje ropovod Baku-Tbilisi-Ceyhan s dĺžkou 1760 km, ale plány na jeho prepojenie a prepravu plynu sú pozastavené. Zmluvy o zemnom plyne sú komplikovanejšie ako o rope. Nie je možné naložiť plyn na loď a predať ho.
BP predbežne odložil ťažbu s odvolaním sa na narastajúce náklady a nedostatok zákazníkov. Zatiaľ hovorí o dokončení plynovodu do roku 2006 pri nákladoch 3,2 miliardy USD. Analytici si tým však nie sú celkom istí. Tvrdia, že dopyt poklesol a projektové náklady rastú. Podľa nich sa výstavba plynovodu pravdepodobne ešte predĺži.
Kaspické more je obklopené piatimi štátmi - Ruskom, Azerbajdžanom, Turkménskom, Kazachstanom a Iránom, ktoré spolu vlastnia najväčšie svetové rezervy zemného plynu.
Realizácia plynovodu počítala s Tureckom ako hlavným odberateľom. V čase, keď sa zvažoval projekt Shakh Deniz, bola situácia na tureckom trhu priaznivá. Teraz však trpí hospodárskymi problémami. Ankara už rokovala o znížení cien plynu s Ruskom a Iránom.
Investori dúfajú, že Turecko so svojím susedom Gréckom nebudú len konečnými trhmi, ale aj základňou pre export plynu do Európskej únie, kde by mal dopyt po tomto ekologicky čistejšom palive než ropa či uhlie ešte rásť. Tieto dve krajiny už súhlasili s prepojením, ktoré by stálo 300 miliónov dolárov a zabezpečovalo by prepravu 500 miliónov kubických metrov plynu za rok.
Analytici však tvrdia, že Európa má nadbytok plynu a uzavreté zmluvy do roku 2010. EÚ má záujem diverzifikovať dodávky, ale kaspický plyn sa ukazuje byť drahý a bezpečnostná situácia v regióne tiež neprispieva k prehnanému optimizmu.
Tieto nevýhody Kaspiku využíva Rusko, ktoré pokračuje v nákupe lacného plynu zo strednej Ázie, hlavne z Kazachstanu a Turkménska, namiesto využívania vlastných zásob v nákladovo náročnej Arktickej zóne. Rusko je jediným nákupcov plynu z týchto republík. Východokaspické krajiny sú tak v nezávideniahodnej situácii, keď krajiny na ceste k trhom sú potenciálnymi producentmi. Západné trhy sú ďaleko a potenciálne východné trhy ako Čína a India ešte ďalej.
