BRATISLAVA. Snáď najcennejším vozidlom Českých dráh sa pri súčasnom kolapse stali dieselové lokomotívy. Kvôli námraze, ktorá obalila trakčné vedenie, sú často jedinými mašinami schopnými pohybu.
Päť takýchto lokomotív pritom Česi pred niekoľkými týždňami prenajali slovenským železniciam, aby im pomohli zvládať nápor bezplatných cestujúcich.
Hoci mnoho ich vlakov nemá od pondelka kto ťahať, sťahovať požičané rušne domov zatiaľ neplánujú. „V súčasnej chvíli o takomto kroku neuvažujeme,“ potvrdzuje hovorca Českých dráh Petr Šťáhlavský.
Päť by im nepomohlo?
Český štátny dopravca poslal v polovici novembra na Slovensko viac než tridsať rokov staré rušne radu 754, známe pod prezývkou „okuliarnik“, ktorá odkazuje na ich čelné sklo v tvare potápačských okuliarov. Za ich prenájom inkasuje denne 1200 eur.
Šťáhlavský však tvrdí, že päť rušňov by dráhy nespasilo.
„Ide o mimoriadnu poveternostnú situáciu. Príspevok piatich lokomotív by bol prirodzene pozitívny, ale zásadne by nezmenil stav, kedy sú blokované desiatky spojov z dôvodu nefunkčnej elektrickej trakcie,“ dodáva hovorca Českých dráh.
Improvizácia na dráhe
Kalamita na českej železnici pokračuje už tretí deň. České dráhy ani v stredu nevypravia množstvo spojov, predovšetkým v stredných Čechách, ale aj v koridore medzi Moravou a Prahou.
Hlavný problémom je, že pri súčasnom počasí pokrýva železničné troleje vrstva ľadu. Elektrické lokomotívy sa tak stávajú nepoužiteľné.
„Ľad bráni toku prúdu do zberača, takže vlak sa vám pri takýchto podmienkach nerozbehne,“ vysvetľuje dopravný expert a bývalý námestník českého ministerstva dopravy Petr Šlegr.
Elektrický rušeň by podľa neho mohol v extrémnych prípadoch vedenie strhnúť. „Tá vrstva ľadu býva totiž nerovnomerná, takže sa zberač môže ľahko zadrhnúť, čo sa už i v niektorých prípadoch stalo,“ vysvetľuje.
„Paradoxne do takýchto podmienok sú najvhodnejšie staršie dieselové rušne a klasické motoráky,“ dodáva Šlegr.
Päť rušňov požičaných na Slovensko by však ani podľa neho príliš Českým dráham nepomohlo.
Koordinácia bola slabá
Problém skôr Šlegr vidí v tom, že sa dráhy príliš nekoordinovali so správcami koľajníc a záchranármi. „Niekde pri Přerove sa stalo, že cestujúci zostali mrznúť vo vagónoch desať hodín. V takejto situácii malo jednoznačne dôjsť k ich evakuácii,“ myslí si Šlegr.
Železničiari by si podľa neho mali čo najskôr pripraviť krízové plány na podobné situácie. „Napríklad by si mali ujasniť, z akých tratí presunúť dieselové lokomotívy na hlavné trate, aby nabudúce nemuseli improvizovať,“ dodáva.
