Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
Armáda ide kupovať radary pre protivzdušnú obranu, domáce nechce
BRATISLAVA. Minister obrany Martin Glváč sa čoskoro znovu vyberie na nákupy. Armáda potrebuje nahradiť radary pre protivzdušnú obranu, ktorým sa onedlho skončí životnosť.
Minister chce čo najrýchlejšie obstarať nové a tentoraz sľubuje aj otvorenú súťaž.
„Do mesiaca bude vypísané výberové konanie na dodávku radarov,“ oznámil v stredu.
Na sledovanie slovenského neba dnes vojaci využívajú sovietske radary P-37. Pôvodne ich chceli nahradiť až v roku 2020, no situáciu podľa ministra skomplikovali sankcie uvalené na Rusko.
Na sankčnom zozname sa totiž ocitol aj výrobca radarov, spoločnosť Almaz Antej, ktorá nám dodáva náhradné dielce. „Urobilo nám to škrt cez rozpočet,“ hovorí Glváč.
V prvej várke bude chcieť minister nakúpiť dva radary. Cena za jeden sa pohybuje na úrovni 20 miliónov eur.
Časť nákladov by však podľa Glváča mohlo hradiť NATO. „Budeme sa snažiť získať financovanie z fondov aliancie,“ hovorí.
Ak skutočne dôjde na súťaž, o slovenskú zákazku sa môže pobiť pestrá škála výrobcov - radary pre protivzdušnú obranu ponúkajú napríklad Poliaci, Švédi, Taliani, Francúzi či Izraelčania.
Kreatívne ministerstvo
Fakty o nákupe
Nové radary
Armáda potrebuje nakúpiť mobilné 3D rádiolokátory pre protivzdušnú obranu (MADR), nahradia súčasné typy P37. Vojaci dnes využívajú deväť tacionárnych a dva mobilné radary. Nové radary majú väčší výkon, preto ich môže stačiť menej.
Moderné prístroje vyrába napríklad poľský Bumar, taliansky Selex, izraelská ELTA, švédsky Saab, španielska Indra, francúzsky Thales či firma Cassidian, spadajúca pod koncern Airbus.
Vlastný radar chcela vyvinúť aj skupina českých a slovenských výrobcov na čele s pardubickou firmou Retia. Politici však chcú dať prednosť osvedčeným strojom.
Nákup radarov môže byť prvým významným armádnym tendrom od nástupu Glváča do funkcie ministra.
Až doteraz ministerstvo pod jeho vedením postupovalo všelijako.
Pri transportných lietadlách spartan minister len nadviazal na súťaž prvej Ficovej vlády, z ktorej bola vylúčená väčšina uchádzačov, a uzavrel zmluvu s talianskou firmou Alenia.
Dodávku malých turbovrtuľových lietadiel L-410 zase jeho úradníci pre zmenu „schovali“ do zmluvy na modernizáciu starších kusov.
A napokon nedávnu zákazku na stovky útočných pušiek Glváčovo ministerstvo v tichosti podpísalo s Českou zbrojovkou a pravdu priznalo až po dvoch mesiacoch.
Aj pri nákupe radarov si však Glváč ponechal možnosť, ako otvorenú súťaž obísť.
Minister totiž pripustil, že nakoniec nemusí nakupovať výlučne len nové radary. Alternatívou môže byť obstaranie prístrojov, ktoré sú vyrobené a ktoré využíva niektorá zo spojeneckých armád.
„Áno, jednou z možností je, že by sme sa poobzerali po niečom, čo už je vyrobené,“ potvrdil včera Glváč.
Požiadavka na radary „z druhej ruky“ by pritom konkurenciu mohla obmedziť.
Federálny nákup nebude
V podobnej situácii sa ocitlo aj Česko, ktoré z čias federácie zdedilo rovnaké radary ako Slovensko. Tamojšie ministerstvo preto tiež pripravuje vlastnú súťaž.
„Zavedenie nových radarov predpokladáme najneskôr v roku 2017,“ približuje hovorca českého ministerstva Petr Sýkora.
Náhrada radarov sa donedávna javila ako ideálna situácia, keď si obe armády mohli vyskúšať spoločný postup.
Česká a slovenská generalita preto pôvodne oznámili, že sa pokúsia urobiť jednotný nákup. Vďaka nemu si oba štáty mohli vyrokovať lepšiu cenu a zároveň ušetriť značné peniaze pri ich servise i výcviku obsluhy.
Nakoniec sa zistilo, že spoločná súťaž by bola právne náročná. „Zákony jednotlivých štátov nie sú rovnaké a pri obstarávaní vyžadujú odlišný postup,“ hovorí Sýkora.
Pri spoločnej súťaži by napríklad nemuselo byť jasné, na ktorom protimonopolnom úrade sa môžu neúspešní uchádzači odvolávať alebo či by sa aj na český kontrakt vzťahoval slovenský zákon o zverejňovaní zmlúv.
„Spoločná akvizícia by sa mohla boriť s radom rizík, ktoré by ohrozili včasné dokončenie nákupu,“ dodáva Sýkora.
