BRATISLAVA. Od výplaty k výplate žijú takmer štyri pätiny Slovákov. Ako ďalej informovala analytička Poštovej banky Dana Vrabcová, ktorá vychádzala z údajov Štatistického úradu SR, až 78,7 % slovenských domácností má ťažkosti s platením zvyčajných výdavkov.
Medzi ne patria nákupy, ktoré domácnosť bežne uskutočňuje, teda spotrebné výdavky, ktoré domácnosť pokladá za štandard.
Najvyšší podiel domácností so spomínanými ťažkosťami, až 87 %, je v Košickom kraji. "To nie je veľmi prekvapivé, nakoľko práve východoslovenský región stále trápi vysoká miera nezamestnanosti a bez práce je tu každý šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ.
To sa zákonite premieta aj do finančnej situácie tamojších domácností," skonštatovala Vrabcová. Najmenší podiel domácností, ktoré majú ťažkosti s platením bežných výdavkov, je v Bratislavskom kraji.
Zvyčajné výdavky sú podľa Vrabcovej postrachom najmä pre neúplné rodiny s deťmi. Ťažkosti s platením účtov má takmer deväť z desiatich domácností, v ktorých žije len jeden rodič s aspoň jedným dieťaťom.
Podobne sú na tom ale aj domácnosti dôchodcov, nakoľko v tejto skupine priznáva problémy osem z desiatich dvojčlenných domácností, v ktorých žije aspoň jeden dôchodca.
Náklady na bývanie, vodu, elektrinu alebo plyn tvoria viac ako pätinu našich spotrebných výdavkov. Ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie tak má až 93 % domácností. Najviac takýchto rodín, až 95,4 %, je v Nitrianskom kraji a najmenej, no stále až takmer 91 %, v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.
Avšak Slovákom sa aj z mála podarí podľa Vrabcovej aspoň čo-to ušetriť. Dokazuje to podľa nej aj medziročne vyšší stav vkladov obyvateľstva v slovenskom bankovom sektore.
Za predpokladu, že sa Slovákom každý mesiac podarí odložiť si 10 % zo svojho príjmu, tak rezervu vo výške troch mesačných príjmov, čo je odporúčané minimum, našetria podľa analytičky v horizonte dva a pol roka.
