Agentúrny text sme o 19:50 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Až 2665 pripomienok prišlo k zákonu, ktorý má kompletne zmeniť slovenský prístup k smetiam. Minister životného prostredia Peter Žiga zo Smeru návrh preto radšej najskôr poslal odborníkom z Európskej komisie.
Začiatkom decembra mu odpovedali, no materiál označili ako dôverný. V stredu tak bude môcť roky odkladaný zákon o odpadoch konečne prerokovať vláda.
„Dostali sme päť pripomienok technického charakteru a viaceré sme do zákona už zapracovali. Preto nie je dôvod so zákonom ďalej otáľať,“ povedal včera Žiga.
Najzásadnejšia vec, ktorú Komisia dáva na zváženie, je obava, či nový zákon nemôže vytvoriť v odpadovom hospodárstve monopol.
S takouto výhradou sa na komisiu obrátil aj europoslanec za SaS Richard Sulík. „Zákon upevňuje monopolné postavenie spoločnosti Envi-pak, ktorá má už dnes pouzatvárané zmluvy s polovicou obcí,“ tvrdí.
Odpady
Čo všetko zákon zmení
obyvatelia miest a obcí už budú platiť iba za odpad, ktorý nevytriedia;
náklady za vyseparovaný odpad zaplatia Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré združujú výrobcov a dovozcov produktov;
nový systém má motivovať ľudí separovať; znížiť aj poplatky za odpad;
čierne smetiská budú musieť na vlastné náklady likvidovať obce;
väčšie kompetencie dostane pri čiernych skládkach aj polícia, pokuta sa zvýši až na 1500 eur.
Spor o štartovú čiaru
Nový zákon posilňuje princíp „znečisťovateľ platí“. Za všetok odpad, ktorý obyvatelia miest a obcí vyseparujú, majú platiť výrobcovia a dovozcovia produktov. Obce, teda ich obyvatelia, cez poplatok za odpad budú už platiť len za nevytriedené smeti.
Aby sa organizácie k vyseparovanému odpadu dostali a mohli za ne v mene výrobcov a dovozcov zaplatiť, musia uzatvoriť zmluvy s obcami.
„Zákon prevzal biznismodel Envi-paku a všetci ostatní hráči budú mať značne sťažený prístup na trh,“ hovorí Michal Sebíň z konkurenčnej spoločnosti Natur-pack. Takýchto organizácií je dnes u nás trinásť.
„Keďže Envi-pak zastupuje iba 15 percent výrobcov a dovozcov, ostatných 85 percent sa k svojmu odpadu nebude mať kde dostať,“ tvrdí Sebíň. „Ostatné organizácie tak budú musieť svojich klientov pustiť a zaniknú.“
Ministerstvo nesúhlasí a argumentuje aj odpoveďou, ktorú Komisia poslala Sulíkovi.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager v nej síce nevylúčila, že náš zákon môže zvýhodniť jednu firmu, no zároveň napísala, že v tomto prípade by zrejme nebola porušená európska legislatíva. Žiga tvrdí, že išlo iba o nedorozumenie, o ktorom s Komisiou ešte diskutujú.
„Na staré zmluvy s obcami sa podľa nového zákona nebude prihliadať, všetci budú začínať v bode nula,“ presviedča.
Nespokojný ZMOS
Veľké výhrady k novému zákonu má stále aj Združenie miest a obcí Slovenska. Nepáči sa mu, že by obce mali čiastočne platiť za dotrieďovanie zle vyseparovaného odpadu.
Prekáža aj to, že ak sa obce a organizácie zastupujúce výrobcov a dovozcov nebudú vedieť dohodnúť na nákladoch za separovanie, organizácie im zaplatia iba obvyklú sumu podľa vyhlášky ministerstva.
Hlavnú výhradu však má ZMOS k čiernym skládkam, ktorých je dnes na Slovensku podľa odhadov ministerstva sedem až osemtisíc. „V žiadnom prípade nesúhlasíme, aby boli za ne zodpovedné obce,“ tvrdí podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská.
Smetiská zlikvidujú obce
Likvidovať nelegálne smetiská by mali podľa Krakovskej vlastníci a užívatelia pozemkov. „Zväčša ide o pozemky roľníckych družstiev alebo lesníckych hospodárstiev. Nie je možné, aby z pozemkov mali len prínos, ale na negatíva sa im skladali všetci občania.“
Ministerstvo tvrdí, že so starými smetiskami obciam už v najbližších mesiacoch pomôže. Použiť na to chce časť peňazí z Recyklačného fondu, ktorý zákon ku koncu roka 2016 zruší. „Vyčleníme z tohto fondu nejakých päť až osem miliónov eur a na jar budú môcť obce žiadať peniaze na veľké upratovanie Slovenska,“ hovorí Žiga.
Nový zákon zavádza aj ďalšie zmeny. Výkupne surovín už nebudú môcť platiť ľuďom za kov v hotovosti, ale len bankovým prevodom alebo peňažnou poukážkou.
Obmedziť krádeže kovov majú aj povinné kamery v zberných surovinách či povinnosť ich majiteľov sedem dní s kovovým odpadom nehýbať.
Zakázať sa má aj odvoz pneumatík na zberné dvory, kde sa ich už dnes podľa ministerstva hromadí asi 60-tisíc a obce nevedia, čo s nimi. Po novom majú pneumatiky bezplatne zbierať ich distribútori alebo servisy.
Stĺpček Romana Pataja: Riziko
Ministrovi Žigovi chceme veriť, že Brusel odobril jeho zákon o odpadoch, ale s definitívou radšej počkajme, kým to budeme počuť aj od Európskej komisie. Dovtedy sa dá zopakovať, že ministrova taktika otupiť ostrie nezmieriteľných lobistov doma na Slovensku opatrnou okľukou cez Úniu dáva zmysel.
Keby takáto obchádzka viedla k použiteľnému výsledku, bol by konečne vyrovnaný jeden z najväčších dlhodobých dlhov ministerstva životného prostredia. Použiteľný v tomto prípade okrem iného znamená, že sa vyhneme riziku uchvátenia trhu s odpadmi monopolnou firmou, pred ktorým varuje napríklad Richard Sulík. Smetiam, rozpočtom obcí ani peňaženkám by totiž nesvedčalo, keby sa o ne starala jediná firma.
