Z Bruselu od našej redaktorky MIRIAM ZSILLEOVEJ
Plán nového predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera má naštartovať investície v Európskej únii, ktorá stále bojuje s krízou a potrebuje obnoviť hospodársky rast. Juncker ich chce naštartovať tak, aby do toho Brusel nemusel veľa investovať a členské krajiny nezvýšili svoje dlhy.
Investičný plán vo štvrtok večer schválili lídri členských krajín na summite v Bruseli. Pôvodne dvojdňový summit tak skončil už vo štvrtok. Avizoval to na Twitteri predseda Európskej rady Donald Tusk.
"Nový investičný plán sme schválili jednomyseľne. Je to významný signál, že Únia má záujem na obnovení rastu a riešení nezamestnanosti," zhodnotil výsledky summitu slovenský premiér Robert Fico.
Milión miest
Juncker navrhol investičný balíček v hodnote 315 miliárd eur na nasledujúce tri roky, do ktorého chce vtiahnuť hlavne súkromné peniaze. Ak sa to podarí, plán by mal zvýšiť európske HDP o 300 až 400 miliárd eur a vytvoriť vyše milióna pracovných miest.
„Krízu máme pod kontrolou, ale ešte sme ju neprekonali,“ povedala pred summitom nemecká kancelárka Angela Merkelová a pochválila Junckerov plán.
Juncker chce na to dať iba 21 miliárd eur. Tie dá do nového Európskeho fondu pre strategické investície Európska komisia a najväčšia úverová banka Európska investičná banka. Komisia poskytne záruky vo výške 16 miliárd, reálnych bude len 5 miliárd eur.
Päťmiliardové záruky poskytne Európska investičná banka. Záruky majú presvedčiť súkromný sektor, aby investoval aj do projektov, do ktorých by inak zrejme nešiel. Ak by to vyšlo, na 1 euro z verejných zdrojov by sa získalo 15 eur zo súkromného sektora.
„Sme pesimistickí, či bude objem peňazí naplnení, ako je plánované, lebo reálne je tu len 21 miliárd eur z Európskej komisie a Európskej investičnej banky. Ale ak by sme to splnili len na polovicu, bol by to úspech,“ povedal pred summitom premiér Robert Fico.
Máme viac ako 100 projektov
Komisia, Európska centrálna banka a členské štáty už vybrali dvetisíc projektov z celej Únie v hodnote 1,3 bilióna eur. Najviac z oblasti dopravy, energetiky, či digitálnej ekonomiky.
Cez naše ministerstvo financií sa vybralo za Slovensko 125 projektov za 29 miliárd eur.
Medzi nimi je rýchlostná cesta R4 ako súčasť koridoru Via Carpatia, ktorý vedie z Poľska do Maďarska alebo severojužný plynový koridor, ktorý by prepojil Poľsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Maďarsko a Chorvátsko.
Aj preto sa pred summitom s Donaldom Tuskom, novým predsedom Európskej rady, stretol Fico a ďalší premiéri Visegrádskej štvorky.
„Dohodli sme sa na koordinovanom postupe krajín V 4 a na takých spoločných projektoch, ktoré majú cezhraničný charakter,“ povedal Fico a spomenul rekonštrukcia prístavu v Komárne, či obchvat Bratislavy, ktorý znamená prepojenie na českú a rakúsku diaľničnú sieť.
Detaily plánu v januári vypracuje Európska komisia, ktorú by mala Únia schváliť v polovici júna. Projekty by tak mohli byť financované v polovici budúceho roka.
Pochybnosti
Experti o Junckerovom pláne pochybujú. Mnohé projekty neprinesú investorom zisk, iné sú pre štátnu reguláciu, získavanie povolení alebo priveľa byrokracie veľmi neisté a investorov odradia.
„To sú problémy, ktoré Európska únia nemôže ovplyvniť,“ povedal nemeckým novinárom ekonóm Daniel Gros, riaditeľ bruselského Centra európskych politických štúdií.
