BRATISLAVA. Riadne vyhlásenie tendra má však prísť až po tom, čo projekt odobrí vláda. Tá by sa ním mala zaoberať podľa odhadu ministra Jána Počiatka (Smer-SD) do konca januára 2015.
Nedávno ministerstvo oznámilo, že podľa štúdie realizovateľnosti by bolo obchvat výhodnejšie stavať formou PPP projektu (projektu verejno-súkromného partnerstva). To znamená, že sa súťažou nájde koncesionár, ktorý cestu vybuduje a bude ju prevádzkovať, za čo mu bude štát platiť ročne splátky.
Stavebné náklady na obchvat by sa pritom mali pohybovať na úrovni 1,3 miliardy eur a odhadovaná ročná splátka by mala byť vo výške zhruba 150 miliónov eur. Minister však odhaduje, že súťažou by sa ročná splátka mohla ešte znížiť. V minulosti sa totiž vyjadril, že štát môže ročne splácať PPP projekty v maximálnej výške 260 miliónov eur. Už v súčasnosti sa platí za prvý PPP projekt, ktorým sa postavila časť rýchlocesty R1, 125 miliónov eur. Spolu so 150-miliónovou splátkou za obchvat Bratislavy by to bolo až 275 miliónov eur.
Štát má pritom v súčasnosti k dispozícii územné rozhodnutia pre všetky úseky tohto projektu. Postupne tak bude pokračovať so získavaním stavebných povolení či výkupom pozemkov. So začatím výstavby obchvatu hlavného mesta počíta ministerstvo dopravy na prelome rokov 2015 a 2016. Dokončený by mal byť po štyroch rokoch výstavby. Túto časť obchvatu by mala tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Konkrétne to budú úseky D4 Jarovce Ivanka Sever a Ivanka Sever Rača spolu s úsekmi R7 Prievoz Ketelec, Ketelec Dunajská Lužná a Dunajská Lužná Holice.
