BANSKÁ BYSTRICA. Občania Hriňovej nebudú od tohto roka mestu platiť za svoju ornú pôdu, trávne porasty či ovocné sady žiadnu daň z nehnuteľností. S cieľom podporiť miestne farmárčenie a tak pomôcť zachovať jedinečný ráz krajiny v Podpoľaní o tom na decembrovom zasadnutí rozhodlo hriňovské mestské zastupiteľstvo.
Ako uviedol primátor Hriňovej Stanislav Horník, zníženie sadzby dane za ornú pôdu, trvalé trávne porasty a ovocné sady z doterajších 25 centov za štvorcový meter na nulu bude znamenať výpadok príjmov vo výške takmer štyritisíc eur, čo by pre mesto s tohtoročným rozpočtom na úrovni 5,2 milióna eur nemalo byť likvidačné.
„Mesto to nepoloží na lopatky, výnos tejto miestnej dane nie je pre mesto nijako významný, skôr očakávame, že efekt bude pozitívny. Chceme podporiť miestnych, ktorí zostávajú na pôde a venujú sa jej obrábaniu a potravinárskej poľnohospodárskej prvovýrobe. Zároveň chceme, aby nezanikol unikátny typ historickej krajinnej štruktúry Podpoľania, známy terasovitými políčkami, medzami či remízkami,“ uviedol Horník s tým, že takýto krajinný ráz je zachovaný už len málokde na Slovensku, napríklad ešte v obciach Osturňa či Liptovská Teplička.
Pripomenul, že pred 60 rokmi bola rozloha ornej pôdy na hriňovských a detvianskych lazoch dvojnásobne väčšia než teraz, a ak z lazov miestni gazdovia odídu, jedinečná krajinná štruktúra postupne zmizne. Verí, že odpustenie daní bude motivovať farmárov, aby si od nehospodáriacich vlastníkov prenajímali ďalšie polia a tie nezostávali ležať ladom.
Z vyše 7 500 obyvateľov Hriňovej žije na tamojších lazoch vyše tritisíc, takmer 350 farmárči. Zachovaniu pôvodného rázu hriňovských lazov pomohlo, že v období komunistickej totality neboli postihnuté kolektivizáciou poľnohospodárstva.
So zámerom zachovať unikátny charakter krajiny v Podpoľaní a tamojší tradičný spôsob obhospodarovania pôdy vlani mesto Hriňová odsúhlasilo aj zaradenie hriňovských lazov do prechodnej zóny Biosférickej rezervácie Poľana, zriadenej v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.
