PARÍŽ. Francúzska 75-percentná superdaň, ktorú zaviedla socialistická vláda pre najbohatších Francúzov, potichu končí.
V nedeľu o tom napísal denník The Wall Street Journal.
Prezident Francois Hollande navrhol zavedenie 75-% dane z príjmu nad 1 milión eur ročne v rámci predvolebných sľubov.
Keď voľby v roku 2012 vyhral, daň jeho vláda následne zaviedla. Ako sa však ukázalo, namiesto zvýšenia financií do štátneho rozpočtu to bolo úplné fiasko.
Kuba bez slnka
Futbalisti hrozili štrajkom, najbohatší Francúz Bernard Arnault, vlastník luxusného reťazca LVMH, pohrozil odchodom do Belgicka a aj keď svoju žiadosť o belgické občianstvo nakoniec stiahol, mnohí ďalší sa tam odsťahovali.
Podľa denníka Le Figaro žije vo frankofónnej oblasti Belgicka okolo 200-tisíc Francúzov. Z nich približne 5-tisíc sú daňoví exulanti.
Švajčiarsko je z rovnakého dôvodu domovom asi 2-tisíc Francúzov. Ďalší sa rozhodli pre Londýn a New York.
Nedá sa pritom povedať, že by nikto z francúzskej vlády takýto vývoj nepredpokladal.
Emmanuel Macron, súčasný minister hospodárstva, ktorý bol vtedy Hollandovým poradcom, varoval, že superdaň urobí z Francúzska "Kubu bez slnka".
Za dva roky 500 miliónov
Jeho varovania sa aj naplnili. Väčšinu času Hollandovho pôsobenia v prezidentskom úrade (prevzal ho v máji 2012) sa rast ekonomiky pohyboval okolo 0,3 %, nezamestnanosť sa drží nad 10 % a prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do krajiny je zúfalo nízky.
Objem PZI klesol v roku 2013 pod 5 miliárd USD (4,23 miliardy eur), zatiaľ čo v rokoch 2005-2007 dosahoval ročne v priemere 84 miliárd USD.
V dôsledku týchto problémov tak superdaň priniesla do rozpočtu podstatne menej peňazí, než sa čakalo. Podľa ministerstva financií to za dva roky bolo menej ako 500 miliónov eur.
Viaceré firmy totiž odložili vyplatenie vysokých odmien pre svojich manažérov v nádeji, že superdaň bude zrušená, prípadne sa zníži.
Nový smer
Pod postupný zánik dane sa podpísali najmä premiér Manuel Valls a minister Emmanuel Macron, ktorí sa po prevzatí svojich postov v minulom roku snažili pomôcť ekonomike vymaniť sa z dôsledkov Hollandových sľubov.
Valls presadil na tento rok rozpočet, ktorý znižuje firemné dane a sociálne príspevky v celkovom objeme 40 miliárd eur a Macron stále častejšie hovorí o potrebe prejsť z pôvodného socialistického modelu k podpore podnikateľov.
Pre Francúzsko je výhodou, že obmedzená platnosť superdane umožnila jej zánik bez legislatívneho zásahu. Jej neúspech je však lekciou najmä pre tých, ktorí sa snažia viesť triedny boj prostredníctvom daní.
