BRATISLAVA. TRNAVA. Požiadavky smernice na úsporné hospodárenie s energiou v budovách stavaných po roku 2020 sú prísne. No v legislatíve sa hovorí o budovách s takmer nulovou potrebou energie. Otázne je, čo slovko „takmer“ znamená a ako a kto posúdi jeho naplnenie.
V prvom rade treba pri budovách zvýšiť energetickú hospodárnosť. Budova s takmer nulovou potrebou energie má byť najmä vysoko energeticky hospodárna a zvyškovú potrebu tepla, ktorú aj takáto budova má, dodať z obnoviteľných zdrojov, ideálne z lokálnych,“ hovorí Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre energeticky pasívne domy. Ak však napríklad aj ukážková, energeticky pasívna bytovka využíva tepelné čerpadlá, potrebuje dodať prevádzkovú energiu.
Pri posudzovaní v budúcnosti by však mali rozhodovať aj iné aspekty. Podľa Ľubice Šimkovicovej by pri definovaní „takmer nulovej potreby“ budova obstála vtedy, ak by boli využité všetky technické možnosti na zlepšenie energetickej hospodárnosti, ktoré po technickej stránke umožňuje. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa medzi architektonickým stvárnením a účelovosťou, vysvetľuje. Zavážiť môžu napríklad aj neriešené tepelné mosty pri napojení balkónov, svetlíky a podobne.
Viac sa dočítate: Bytovky po novom. Náročnejšia je legislatíva a aj ľudia
Do akej miery budova využíva všetky možnosti (do akej miery je energeticky optimalizovaná) dokáže už dnes vyhodnotiť napríklad špecializovaný softvér, ktorý sa začína pri niektorých stavbách používať. Zohľadňuje tepelné mosty, vzduchotesnosť, účinnosť a efektívnosť vzduchotechnických jednotiek a množstvo ďalších faktorov, ktoré na hospodárenie s energiami v budove vplývajú.
Pri hodnotení stavieb, či spĺňajú takmer nulovú potrebu energie sa podľa Ľubice Šimkovicovej bude treba oprieť o platné normy, tak ako v súčasnosti pri ultranízkoenergetickej úrovni. Veľa bude záležať aj od nastavenia administratívnych procesov a erudovanosti pracovníkov na stavebných úradoch pri posudzovaní toho, akej stavbe dajú alebo nedajú stavebné povolenie. „Len toto ešte nie je možné v súčasnosti posudzovať,“ dodáva expertka.
Reálne totiž budova, ktorá by spĺňala podmienky predpísané po roku 2020, na Slovensku ešte nestojí. Niektoré sa zatiaľ len približujú.
A nereálne sa zatiaľ vidí aj to, že by po nepríliš vzdialenom roku 2020 na stavebné úrady chodili žiadosti o stavebné povolenie len na budovy, ktoré budú nielen vysoko energeticky hospodárne, ale zároveň budú mať reálnym výpočtom podloženú dodatočnú energetickú potrebu zabezpečenú napríklad cez veternú elektráreň, fotovoltiku a podobne.
