BRATISLAVA. Verejný dlh Slovenska v minulom roku klesol pod 54 % hrubého domáceho produktu.
Tvrdí to minister financií Peter Kažimír na základe predbežných prepočtov rezortu financií, podľa ktorých ku koncu vlaňajška predstavoval dlh 53,7 % výkonu ekonomiky.
Definitívu o výške dlhu však povie európsky štatistický úrad Eurostat vo svojej jarnej a následne jesennej notifikácii deficitu a dlhu. Za rok 2013 pritom po úprave metodiky Eurostat notifikoval náš dlh na úrovni 54,9 % hrubého domáceho produktu.
So znižovaním dlhu súvisí aj hotovostná rezerva štátu pri správe dlhu. Emisie štátnych cenných papierov sa totiž započítavajú do výšky dlhu.
Náklady klesli
Rezerva podľa Kažimíra v minulom roku predstavovala 1,5 mld. eur a na podobnej úrovni by sa mala držať aj v roku 2015. V uplynulých rokoch pritom štát evidoval hotovostnú rezervu aj na úrovni 4 mld. eur.
Štátu sa však podľa ministra darí aj pri riadení dlhu ako takého. Ako uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii, v minulom roku sa podarilo znížiť náklady na správu štátneho dlhu, ktorý tvorí podstatnú časť celkového dlhu verejnej správy, oproti pôvodne rozpočtovaným 1,4 mld. eur o 117 mil. eur.
Na tento rok má štát rozpočtované minúť na správu dlhu 1,3 mld. eur. Kažimír však tvrdí, že už na základe januárových predajov štátnych cenných papierov je možné očakávať, že konečný účet bude aj v tomto roku nižší.
Môže za to najmä čoraz lacnejšie prefinancovanie dlhu. Kým vlani bolo priemerné úročenie slovenského štátneho dlhu, teda celého portfólia vydaných cenných papierov, na úrovni približne 3,3 % p. a., v tomto roku by sa toto číslo malo blížiť k 3 % p. a. Už v súčasnosti je pritom dlh Slovenska najlacnejší v jeho histórii.
Tieto trendy podľa ministra financií potvrdila aj aktivita štátu na finančných trhoch v prvých dňoch roka 2015.
Dopyt nechýba
Podarilo sa totiž predať 12-ročné bondy za 1,5 mld. eur, pričom dopyt po týchto cenných papieroch bol takmer štvornásobný.
Okrem toho sa za veľmi nízke úročenie štátu podarilo po dvoch rokoch predať štátne pokladničné poukážky a v domácej aukcii tiež štátne dlhopisy s kratšou splatnosťou.
Za pozitívnymi správami o financovaní štátu však podľa Miroslava Beblavého zo strany Sieť nemožno hľadať iba šikovné opatrenia vlády. Podľa neho za to môže predovšetkým všeobecná situácia na finančných trhoch.
"Sme v bezprecedentnej situácii, keď Nemecko si požičiava v záporných úrokových sadzbách na 5 rokov a ďalších 7 krajín si požičiava krátkodobo za záporné úrokové sadzby," uviedol Beblavý.
Túto situáciu podľa neho vyvoláva kombinácia zlej ekonomickej situácie v celej Európe a extrémne uvoľnenej menovej politiky. V posledných týždňoch ju ešte posilňuje očakávanie novej vlny expanzívnej menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky.
"Za týchto okolností nemožno vydávať slovenské úrokové náklady za dôkaz ekonomického víťazstva Ficovej vlády. Bez úspešnej hospodárskej politiky na Slovensku aj v Európe sa možno budeme tešiť o chvíľu ešte z nižších úrokových sadzieb a ešte horšej životnej úrovne," dodal Beblavý.
