FRANKFURT, BRATISLAVA. Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok rozhodla o historicky najväčšom balíku na podporu európskej ekonomiky. Do jesene 2016 vytlačí viac ako jeden bilión eur nových peňazí a cez národné banky štátov eurozóny ich naleje do bankového sektora.
Mesačne tak centrálne banky dostanú spolu 60 miliárd eur, povedal na tlačovej konferencii prezident ECB Mario Draghi. Program by mal trvať do septembra 2016, prípadne aj dlhšie.
Čo s peniazmi
Národnej banke Slovenska (NBS) z nich pripadne každý mesiac zhruba 400 miliónov eur. Za rok a pol trvania schémy by to malo byť vyše sedem miliárd eur.
Jej úlohou bude kupovať za ne od komerčných bánk najmä štátne dlhopisy. Tie sa pokladajú za bezpečnú investíciu, takže ak ich banky predajú NBS, budú musieť peniaze zhodnotiť inde.
Malo by to rozbehnúť poskytovanie úverov najmä firmám či hypoték a spotrebných pôžičiek obyvateľstvu. Úroky na nich klesnú, pretože banky si v nich budú viac konkurovať.
Euro padlo
Hlavný analytik Sberbank Europe Vladimír Vaňo hovorí, že balík je o niečo väčší, ako sa očakávalo. Euro sa po jeho zverejnení začalo prudko oslabovať, večer sa zošmyklo až k 1,14 doláru za euro.
Podľa Vaňa nenechala na seba dlho čakať ani reakcia dlhopisových trhov. Slovenské bondy so splatnosťou desať rokov podľa neho klesli na 0,81 percenta za rok. Ešte pred pár dňami ich úročili nad jedným percentom.
Trojročné dlhopisy sa dokonca aktuálne úročia blízko nuly. Pomôže to pri obsluhe slovenského dlhu – nižšie úroky uľavia štátnemu rozpočtu.
V reakcii na Draghiho vyhlásenie výrazne zlacneli aj dlhopisy ďalších krajín eurozóny. Desaťročné nemecké dlhopisy sa obchodovali za 0,44 percenta za rok, španielske, talianske či portugalské dosiahli nové dlhodobé rekordy. Dokonca aj grécke štátne bondy sa na trhu ponúkali za 8,68 percenta ročne.
Nevýhodné vklady
Hovorkyňa Národnej banky Slovenska Martina Solčányiová sa k dosahom na Slovensko nechcela vyjadrovať.
Makroekonóm VÚB Andrej Arady si myslí, že rozhodnutie ECB bude mať na trhy veľký vplyv. Dúfajú, že to pomôže zastaviť deflačné tlaky, ktoré pochádzajú zo zlacnenia dovážaných tovarov. Domáce produkty podľa neho aspoň mierne rastú.
Ešte viac opatrenia ovplyvnia finančné odvetvie. „Dlhodobé úvery by mohli zlacnieť,“ pripúšťa Arady. Podľa Vaňa sa to podpíše aj na úročení primárnych vkladov ľudí v bankách.
„Pôjde to dole, niektoré nemecké banky majú už dnes záporné úroky,“ tvrdí hlavný analytik Sberbank. Spotrebiteľov by to mohlo povzbudiť menej šetriť a viac míňať, prípadne si na to ešte aj požičať. To by malo podporiť výrobu, zamestnanosť a celú ekonomiku.
