BRATISLAVA. Prakticky všetky zásadné pripomienky verejnosti k stavebnému zákonu boli vyriešené, píše ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja po tom, čo vyhodnotilo pracovné stretnutie s predstaviteľmi Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) a Via Iuris.
Prvé znenie ministerstvo predstavilo v lete 2013 s tým, že nová právna norma bude účinná ešte počas roka 2014. Nasledovala široká verejný diskusia a pripomienkovací proces. K návrhu zákona, ktorý má nahradiť zhruba 40 rokov starú normu, ktorá bola viac ako 30-krát novelizovaná, prišli tisícky pripomienok.
So zohľadnením všetkých zásadných to však nemusí byť celkom tak, ako píše ministerstvo.
Dodatočné povolenie sa možno dočká výnimky
O novom znení sa hovorí najmä v súvislosti s čiernymi stavbami a najmä pre zrušenie dnes bežne využívaného (a časte zneužívaného) inštitútu dodatočného povoľovania stavieb.
Po novom chce štát búrať všetky stavby, ktoré nemajú povolenie. Dodatočne sa bude dať získať len do jedného roka od nadobudnutia účinnosti zákona, zrejme v lete tohto roka.
Podľa TASR však rezort výstavby napokon pripúšťa, že vo výnimočných prípadoch - pri ochrane zdravia či majetku - by mohlo dodatočné povolenie stavby existovať.
"Viem si predstaviť ponechanie tohto inštitútu z dôvodu prírodných katastrof a podobných udalostí," cituje agentúra štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Františka Palka.
Nová právna norma však má oveľa širší záber. Pripomienky sa týkali celého spektra rôznych ustanovení.
Právnici Via Iuris sú s rozporovým konaním predbežne spokojní, hoci celkové hodnotenie chcú spraviť až po tom, čo ministerstvo zverejní nové znenie so zapracovanými pripomienkami.
IUR naďalej upozorňuje na zmeny, ktoré zostali nedoriešené a môžu uškodiť majiteľom nehnuteľností i stavebníkom. Veľkým developerom a aj malým investorom pri rodinných domoch.
Hlučná výstavba
Právnici Via Iuris napríklad presadili, že ľudia sa budú môcť zúčastniť na povoľovaní stavby aj v prípadoch, ak budú negatívne ovplyvnení dlhým a intenzívne obťažujúcim procesom výstavby. Napríklad hlukom, prachom a premávkou nákladných áut, nielen jej prevádzkou po jej výstavbe.
Návrh zákona obsahoval aj ustanovenie, na základe ktorého by sa verejnosti doručovali písomnosti zo stavebného konania len prostredníctvom verejnej vyhlášky. Toto ustanovenie bolo vypustené. Via Iuris rovnako dosiahla, aby úrady nemohli svojvoľne odoberať ľuďom ich práva pri povoľovaní výstavby, ak by stavebný úrad dospel k názoru, že stavba „nebude mať vplyv“ na práva ľudí.
Nedôjde ani k rozširovaniu kontrolnej právomoci štátu pri územnom plánovaní miest a obcí, čo by bol priestor pre svojvôľu štátnych úradníkov, ktorí by mohli tlačiť obce k verziám územného plánu, aké si jej obyvatelia neželajú.
Z návrhu zákona bolo tiež vypustené ustanovenie, ktoré umožňovalo, aby samosprávny kraj určil mestu alebo obci konkrétnu plochu, na ktorú má umiestniť technickú prevádzku, teda napríklad ropovod, čističku odpadových vôd, skládku alebo verejnú kanalizáciu.
Advokátka spolupracujúca s Via Iuris Zuzana Čaputová to vysvetľuje: „Podľa niektorých ustanovení návrhu stavebného zákona hrozilo, že mesto alebo obec by bolo pri územnom plánovaní iba štatistom a muselo by sa podriadiť mocenským pokynom.“
Zvýhodnenia cez stavebnú uzáveru?
Trochu inak to vidí IUR. Konečné stanovisko budeme vedieť poskytnúť, až keď ministerstvo poskytne upravený text návrhu zákona. No zostali rozpory ešte v niekoľkých zásadných pripomienkach, píše výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.
Z ostatných zásadných pripomienok, ktoré predložilo IUR v rámci hromadnej pripomienky zostali v rozpore otázky týkajúce sa zásahov a obmedzení práv vlastníkov nehnuteľnosti, o ktorých sa nemá rozhodovať v individuálnych konaniach, ale o ktorých (podľa nového stavebného zákona) bude rozhodovať obecné zastupiteľstvo. „To je najmä vylúčenie pozemku zo zastavania a stavebná uzávera,“ vysvetľuje.
Návrh stavebného zákona totiž dáva možnosť, aby obec určila na časť územia stavebnú uzáveru formou VZN. Najmä v menších obciach (pri malých zastupiteľstvách) tak vzniká priestor pre zneužitie tohto inštitútu niekoľkými miestnymi poslancami, ktorí môžu zastaviť výstavbu v určitej lokalite.
„Ich reálnym úmyslom pritom nemusí byť ´kvalita územia´, ale napríklad snaha zablokovať konkurenciu a pomôcť ´vhodným osobám´, ktoré môžu počas stavebnej uzávery stavať a podnikať aj na vedľajších parcelách. V súčasnosti je stavebná uzávera riešená konaním, kde má vlastník pozemku viac možností chrániť svoj práva.
Nerealizovateľné garáže
Okrem toho sa nedoriešili pripomienky k zastavovacím podmienkam a povinnosti zastavovacieho plánu. „Neupravenie týchto inštitútov by malo zásadný negatívny vplyv nielen na stavebníkov, ale aj na budúci rozvoj miest,“ píše Suchánek. To by mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu pozemkov a rastu miest do šírky.
Medzi kľúčové parametre, ktoré určujú možnosti výstavby patrí ukazovateľ Index zastavaných plôch – IZP. „Ministerstvo trvá na ich návrhu, ktorý určuje IZP ako ´pomer pôdorysného priemetu plochy vonkajšieho obvodu nadzemných a podzemných stien všetkých podlaží budovy na terén k celkovej ploche pozemku´. V súčasnosti sa však pri IZP zohľadňujú len nadzemné podlažia, čo explicitne definuje aj územný plán Bratislavy.
Súčasne zaužívané chápanie je logické, nakoľko pri plánovaní mesta je dôležité uvažovať akú časť z pozemku „zaberú“ stavby nad terénom - index zastavenej plochy. V praxi je tak možné budovať pod terénom napríklad podzemné garáže, ktoré presahujú obrysy nadzemných stavieb z dôvodu požadovanej kapacity, ale aj potreby dodržať potrebné polomery a šírky komunikácie v garážach.
„Priamym dopadom návrhu pre prax by tak bola nutnosť - v porovnaní so súčasnosťou a pri zachovaní rovnakej kapacity - budovať podzemné garáže vo viacerých podlažiach pod sebou. To by malo významný dopad na nárast celkovej ceny novej výstavby, ale aj na možnosti výstavby ako takej. Tá by v niektorých prípadoch bola aj technicky nemožná,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ IUR. Problémom by bol aj praktický rozpor definície zo stavebného zákona a z územného plánu obcí. V praxi by to znamenalo aj nemožnosť budovať podzemné garáže pri rodinných domoch stavaných vo svahoch, nakoľko „kapacitu pozemku“ využije už nadzemná stavba, vysvetľuje.
V rozpore ešte zostali otázky týkajúce sa napríklad zefektívnenia činnosti stavebných úradov. Tie však ministerstvo plánuje riešiť v spolupráci so zástupcami samospráv.
