BRATISLAVA. Verejný dlh Slovenska ku koncu tretieho štvrťroka minulého roka predstavoval 55,4 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vyplýva to z aktuálnych údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, podľa ktorého tak zadlženosť verejnej správy Slovenska oproti druhému štvrťroku poklesla o 0,2 percentuálneho bodu a medziročne o 1,1 percentuálneho bodu.
Ďalší ešte výraznejší pokles maastrichského dlhu však zrejme pokračoval aj v štvrtom štvrťroku, čo naznačil pred týždňom minister financií Peter Kažimír.
Podľa neho totiž verejný dlh Slovenska v minulom roku klesol pod 54 % výkonu ekonomiky, keď ku koncu roka podľa prepočtov rezortu financií dosiahol 53,7 % hrubého domáceho produktu. Oficiálne tieto čísla však Eurostat potvrdí až pri svojej jarnej a jesennej notifikácii.
Blízko k hranici
Slovenský verejný dlh sa tak stále nachádza pomerne s rezervou pod hranicou maastrichtského kritéria 60 % hrubého domáceho produktu. Ako však podotkla analytička Poštovej banky Jana Glasová, v porovnaní s rokom 2008 sa úroveň dlhu v pomere k výkonu ekonomiky zdvojnásobila.
„Napriek relatívne vysokému dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu sa Slovensko naďalej nachádza medzi tými menej zadlženými krajinami únie, nakoľko nižší dlh v pomere k hrubému domácemu produktu ako my malo iba desať krajín Európskej únie,“ dodala.
Relatívne dobre pritom Slovensko obstojí, ak sa verejný dlh preráta na počet obyvateľov krajiny. Podľa prepočtov Poštovej banky totiž dlh Slovenska na konci tretieho kvartálu predstavoval 7,6 tis. eura na hlavu.
Priemer eurozóny však v tomto porovnaní dosiahol až 27,6 tis. eur a Európska únia ako celok bola na tom iba o niečo lepšie, keď dlh na jedného obyvateľa únie predstavoval 23,6 tis. eur.
Maďari dlhujú viac
Najvyšší dlh v prepočte na obyvateľa na konci tretieho štvrťroku podľa Glasovej vykázalo Írsko a to až vo výške 45,3 tis. eur. Vyše 35 tis. eur na hlavu predstavoval aj verejný dlh v Belgicku, Taliansku a viac ako 30 tis. eur vo Veľkej Británii, Rakúsku či Francúzsku.
„Najmenej štát dlží v prepočte na obyvateľa v Bulharsku, kde na hlavu pripadá dlh na úrovni ‚iba‘ necelých 1,4 tis. eur,“ dodáva analytička Poštovej banky s tým, že menej ako 2 tis. eur na obyvateľa dlžilo na konci tretieho kvartálu 2014 svojim veriteľom už iba Estónsko.
Spomedzi krajín Visegrádskej štvorky pripadá podľa Glasovej na jedného obyvateľa vyšší verejný dlh ako u nás len v Maďarsku.
„Na každého Maďara pripadal na konci tretieho kvartálu dlh štátu na úrovni 8,2 tis. eur. Poliaci a Česi nesú na pleciach za svoj štát o niečo menšie bremeno ako my. Verejný dlh pripadajúci na jedného Čecha predstavuje 6,4 tis. eur a na jedného Poliaka 5,2 tis. eur,“ doplnila analytička Poštovej banky.
