BRATISLAVA. Parlament dnes prelomil veto prezidenta Andreja Kisku, keď opätovne v pôvodnom znení schválil novelu Zákonníka práce.
Právna norma z dielne rezortu práce reguluje agentúrne zamestnávanie na Slovensku. Do legislatívy sa zavádza princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníkov.
Táto zmena má zabezpečiť, aby mali agentúrni zamestnanci rovnaké mzdové podmienky ako interní zamestnanci, ak obe skupiny pracovníkov vykonávajú rovnakú alebo veľmi podobnú činnosť. Ak sa ukáže, že agentúrny zamestnanec nie je rovnako odmeňovaný, zodpovednosť za doplatenie mzdy bude niesť nielen samotná agentúra, ale aj užívateľský zamestnávateľ.
Ďalšou zmenou je zavedenie prezumpcie dočasného pridelenia. V praxi by to malo vyzerať tak, že ak výkon práce bude napĺňať všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa takáto práca podľa Zákonníka práce považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi.
Zakázané bude aj dočasné pridelenie zamestnanca na výkon rizikovej práce, teda práce zaradenej do 4. kategórie.
Chcú zastaviť fiktívne služobky
Miesto výkonu zamestnania bude po novom v pracovnej zmluve totožné s miestom pridelenia. Trvanie dočasného pridelenia zamestnanca bude dohodnuté dátumom jeho skončenia, to znamená konkrétnym dňom.
"Na základe potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zamestnanci agentúry dočasného zamestnávania, ktorí vykonávajú prácu pre užívateľského zamestnávateľa počas dočasného pridelenia, mohli byť vyslaní na pracovnú cestu len týmto zamestnávateľom. Navrhovanou právnou úpravou sa zabráni uskutočňovaniu fiktívnych pracovných ciest agentúrami dočasného zamestnávania," ozrejmilo ministerstvo.
Obmedzia reťazenie
Novelou sa zníži aj počet reťazení dočasných pridelení k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi na štyri z pôvodných piatich.
Zo Zákonníka práce sa vypúšťa aj znak mzdy a odmeny z definície závislej práce. Ako totiž uviedlo ministerstvo práce, prax v niektorých prípadoch ukázala, že pri kontrole zamestnávatelia nedojednávali so zamestnancami odmenu za vykonanie práce.
Vypustenie týchto znakov však podľa rezortu práce nespôsobí to, že ľudia nedostanú za vykonanú prácu zaplatené. Povinnosť poskytnúť mzdu alebo odmenu za vykonanú prácu totiž vyplýva aj z Ústavy SR.
Prezident vrátil právnu normu parlamentu na opätovné prerokovanie pre pripomienky zamestnávateľských organizácií.
Firmy sa obávajú, uviedol Kiska, že zákon neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu zamestnávateľov, či obmedzí ich schopnosť pružne reagovať na dopyt po výrobkoch a službách.
Zároveň sú tiež presvedčené, že by skomplikoval a znemožnil realizáciu programov zamestnávania ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín. To by mohlo v konečnom dôsledku zamedziť tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest.
