Bratislava 18. decembra (TASR) - Z vlaňajších slovensko-maďarských monitoringov vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na životné prostredie dotknutých oblastí vyplýva, že dohodnutý režim prepúšťania vôd cez staré koryto Dunaja ako aj cez Mošonské rameno SR plne dodržiava. Významnejšie negatívne zmeny oproti pôvodnému stavu pred spustením diela do prevádzky sa neobjavujú ani pri stavoch a kvalite podzemných vôd, ani pri vývoji flóry a fauny.
Vyplýva to z vyhodnotení predmetných monitoringov, ktoré dnes vzala na vedomie vláda SR. Kabinet problematiku Gabčíkova prerokoval aj z hľadiska dosiahnutých posunov v medzištátnych rokovaniach s Maďarskom o realizácii rozsudku Haagskeho súdu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). V materiáli, opisujúcom stav týchto rokovaní, sa uvádza, že sa v podstate na takmer trištvrte roka vinou maďarskej strany zastavili. Od apríla 2002, keď prebehli posledné rokovania, totiž maďarskí predstavitelia na žiadosti o nové stretnutia reagujú negatívne s tým, že musia čakať na nové rozhodnutia svojej vlády, ktorá bola zostavená po jarných voľbách.
Aktuálne postoje sú také, že slovenská strana vyslovene netrvá na tom, aby Maďarsko postavilo dolný stupeň. Iné riešenie, ponúknuté južnými susedmi, je však Slovensko ochotné akceptovať len v prípade, že prinesie zlepšenie plavebnej cesty medzi Sapom a Budapešťou minimálne v tom rozsahu, ako to predpokladala pôvodná medzištátna zmluva o SVDGN z roku 1977, a zároveň bude možné v gabčíkovskej elektrárni produkovať aj špičkovú elektrinu. Bez dolného stupňa je totiž jej výroba zablokovaná. Doteraz prezentované maďarské plány úprav koryta Dunaja pod Sapom, ktoré majú byť založené na vykladaní dna toku kamennými pletivovými blokmi, sú podľa splnomocnenca slovenskej vlády Dominika Kocingera neprijateľné.
V prípade, že obe krajiny nenaplnia prvotný rozsudok Haagu z roku 1997, nabádajúci na vytvorenie vzájomne akceptovateľnej dohody, je podľa odborníkov možné očakávať návrat celého sporu na medzinárodnú súdnu scénu. Vtedy sa na stôl opäť dostane pôvodná zmluva z roku 1977 i so všetkými sankciami, ktoré si môže Slovensko uplatniť voči Maďarsku za odstúpenie od výstavby diela. Južní susedia SR však môžu argumentovať tým, že okrem neoprávnenosti ich odstúpenia od plnenia zmluvy haagsky súd zároveň za neoprávnené vyhlásil aj sprevádzkovanie náhradného riešenia zo strany Slovenka.
