Bratislava 18. decembra (TASR) - Predstavenstvo Prvej stavebnej sporiteľne (PSS), a. s. je zaskočené budúcoročnou štátnou prémiou k stavebnému sporeniu vo výške 3 000 Sk pri vymeriavacom základe 15 000 Sk, ktorú schválil zákonodarný zbor SR.
Tento krok podľa jeho členov neprinesie úsporu výdavkov štátneho rozpočtu, ale zneistí stavebných sporiteľov, nakoľko sa opäť pre nich menia podmienky, a to bez kvalifikovanej argumentácie.
Podľa PSS poslanci vyhoveli ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, ktorý napriek tomu, že sa koncom októbra so zástupcami PSS, VÚB Wüstenrot a ČSOB Stavebnej sporiteľne dohodol na štátnej prémii 3 500 Sk pri vymeriavacom základe 17 500 Sk, túto džentlmenskú dohodu nedodržal. Minister bez avíza smerom k stavebným sporiteľniam konal, a to potom, ako centrálna banka výrazne znížila kľúčové úrokové sadzby, čo sa premietne aj do reálnych obchodov stavebných sporiteľní. Zároveň rezort financií vyčíslil, že zníženie štátnej prémie bude znamenať úsporu výdavkov štátneho rozpočtu 30 miliónov Sk, čo je podľa predstavenstva pre rozpočet "zanedbateľná smiešna suma". Predseda Predstavenstva PSS Ján R. Burger spresnil, že ani po znížení štátnej prémie na 3 000 Sk sa v prípade PSS rentabilita pre občana neznížila a zostala 9,2 %, teda bude rovnaká ako pri prémii 3 500 Sk. Podľa jeho slov "sa v stavebnej sporiteľni zredukuje finančný objem nahromadených prostriedkov občanmi, teda zostane tak menej peňazí na poskytovanie medziúverov a úverov pre bytovú výstavbu." Ak sa majú znížením štátnej prémie usporiť výdavky rozpočtu, "nezíska tým rozpočet žiadnu výhodu," zdôraznil nastupujúci člen predstavenstva Erich Feix. "Zhoršila sa len klíma pre systém stavebného sporenia," myslí si člen predstavenstva Herbert G. Pfeiffer. Dodal, že "hádzať do jedného hrnca zníženie štátnej prémie i zníženie štátneho príspevku k hypoúverom (z pôvodných 3,5 % na 2,5 %) je nepochopením rozdielností oboch systémov, ktoré prostredníctvom štátnej pomoci motivujú občanov k sporeniu. V roku 2004 sa má SR stať členom Európskej únie a rezort financií v rozpore s jej štandardnou praxou modeluje štátnu pomoc k stavebnému sporeniu i hypofinancovaniu bez zreteľa na tvorbu dodatočného kapitálu, vysvetlil H. Pfeiffer. Kým stavebné sporiteľne vytvárajú dodatočný kapitál na prefinancovanie úverov, hypobanky vzhľadom na slabý systém refinancovania prostredníctvom hypotekárnych záložných listov používajú na financovanie hypoték primárne vklady klientov, konštatoval. Podľa jeho slov v prvých mesiacoch roku 2003 vklady v stavebných sporiteľniach nebudú až tak veľmi stúpať, snáď i mierne klesnú, ale nebude to trvalý trend. "Očakávam, že v Bratislave, kde sa koncentruje bytová výstavba, bude o byty, nehnuteľnosti a domy stále záujem," povedal J. Burger.
* ku zll
