BRATISLAVA. O tri eurá v priemere narástla cena metra štvorcového v nehnuteľnostiach na bývanie na Slovensku počas posledného vlaňajšieho štvrťroka. Vyšlo to tak v štatistikách centrálnej banky. Znamená to medzištvrťročný aj medziročný rast o 0,2 percenta. Meter štvorcový bývania tak na konci roka vychádzal v priemere na 1218 eur.
Orientačne táto suma zodpovedá priemernej cene bývania zhruba z polovice roku 2007 a je o viac ako 20 percent nižšia, ako na vrchole realitného boomu v 2. štvrťroku 2008.
„Mierne zvýšenie priemernej ceny bývania bolo výsledkom hlavne rastúcej priemernej ceny bytov,“ píše Národná banka Slovenska v poslednom reporte. A taktiež píše aj to, že vývoj ovplyvnila najmä Bratislava. Priemerná cena bývania totiž vzrástla len v Bratislavskom kraji.
Davová psychóza
Kupujúci ani predávajúci nemajú takéto štatistiky radi – v závislosti od toho, v koho neprospech vychádzajú.
Zverejňované očakávania vývoja cien nehnuteľností totiž môžu do určitej miery ovplyvniť aj správanie sa kupujúcich a predávajúcich na realitnom trhu. „Je pravdepodobné, že v prípade očakávaného rastu cien bytov a domov by tieto očakávania začali predávajúci postupne zakomponovávať do svojich predajných cien. Platí to však aj opačne,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.
V prípade očakávaného znižovania cien nehnuteľností by to mohlo mať vplyv aj na správanie potenciálnych kupujúcich, pričom niektorí z nich by sa mohli rozhodnúť radšej počkať a kupovať až keď ceny klesnú, dodáva.
Presne nepresne
Výsledky rôznych inštitúcií si môžu dokonca aj odporovať. Napríklad za vlaňajší tretí štvrťrok ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku podľa Eurostatu mierne vzrástli (o 1,2 percenta) a podľa centrálnej banky medziročne poklesli (o 0,4 percenta). Nesúlad medzi štatistikami vyplýva z odlišnej metodiky.
Eurostat sleduje ceny nehnuteľností prostredníctvom ukazovateľa House Price Index. Ten meria zmeny cien miestnych nehnuteľností, ktoré si kúpili domácnosti. Index berie do úvahy aj ceny novostavieb aj existujúcich domov, pričom nezáleží na ich konečnom použití ani na predchádzajúcom vlastníkovi.
Národná banka vychádza pri sledovaní cien nehnuteľností z databázy Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, pričom využíva z tejto databázy údaje o priemerných ponukových cenách nehnuteľností. Miera súladu medzi ponukovými cenami a realizačnými cenami závisí od stupňa vývoja na trhu s nehnuteľnosťami u nás, vysvetľuje analytička.
Otázne je, či pri spomínaných hodnotách možno vôbec hovoriť o raste či poklese.
Odborníci hovoria, že viac na mieste je hovoriť o stagnácii. „Na trhu nehnuteľností je lepšie sledovať dlhodobejšie trendy. Z nich potom jednoznačne vyplynie, či sa stav na realitnom trhu zlepšuje alebo zhoršuje,“ mieni Jiří Cihlář z Next Finance.
A aj centrálna banka píše o tom, že aktuálna priemerná cena bývania je na Slovensku takmer totožná s hodnotou jej dlhodobého priemeru. Ten je 1217 eura na štvorcový meter.
Senzácie v nedohľadne
Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že z pohľadu ďalšieho vývoja slovenský trh s bývaním žiadne prudké zmeny nečakajú.
„Súčasný vývoj nielen v slovenskej, ale aj európskej ekonomike totiž nedáva predpoklady na to, aby v roku 2015 začali ceny nehnuteľností výraznejšie rásť,“ hovorí Glasová.
Napriek zlepšujúcej sa situácií na trhu práce a rastúcim mzdám je miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká, čo bude aj naďalej brzdiť rast cien bytov a domov. „Na druhej strane sa nám ale nezdá pravdepodobným ani ich väčší pokles,“ dodáva analytička Poštovej banky.
Národná banka Slovenska síce predpokladá rast cien, avšak len veľmi mierny. Okrem iného argumentuje zlepšovaním dostupnosti kúpy bývania i miernym optimizmom odborníkov z realitného trhu na konci roku 2014. Cez Index realitného zdravia to sleduje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska.
„Rekordne nízke úroky pri úveroch na bývanie, relatívne stabilné ceny bývania, v priemere priaznivý vývoj príjmovej situácie domácností a viaceré nové realitné projekty sú dobrým východiskom pre rozvoj aktivít v realitnom segmente aj v najbližšom období,“ píše v komentári analytik centrálnej banky Mikuláš Cár.
„Niektoré trhy sa pomaly dostávajú z pokrízovej kocoviny,“ vraví Cihlář z Next Finance. A to je prípad Slovenska, no aj Českej republiky.
„Naopak, v niektorých svetových veľkomestách typu Londýn sa už znovu nafukujú realitné cenové bubliny,“ upozorňuje.
Úverové zaklínadlo
Ak v čase realitného boomu na verejnú mienku vplývali viac realitní makléri a developeri, v súčasnosti analýzy zverejňujú najmä finančníci či samotné banky. Vývoj totiž žičí zlacňovaniu úverov.
„Rok 2014 priniesol unikátnu kombináciu nízkych úrokových sadzieb a lacných nehnuteľností. Za týchto priaznivých podmienok sa bankám podarilo poskytnúť vlani na bývanie takmer 5,2 miliardy eur, čo je medziročný nárast objemu o 22 percent, “ hodnotí Peter Világi, senior analytik spoločnosti Fincentrum.
„Prostredie úrokových sadzieb bude na trhoch vládnuť naďalej. Navyše Európska centrálna banka bude vykupovať štátne dlhopisy a do trhu tlačiť ďalší prísun lacných peňazí,“ vysvetľuje Cihlář. Zároveň sú výnosy európskych krajín extrémne nízke. To podľa neho dohromady vytvára ďalší priestor pro pokles sadzieb hypoték na Slovensku i v Českej republike.
Budúcnosť slovenských hypoték však môže ovplyvniť znižovanie podielu stopercentných hypoték. Do roku 2017 by ich celkový podiel nemal predstavovať viac ako 10 percent z celkového portfólia každej banky. Preto už tento rok budú musieť niektoré banky takéto hypotéky obmedziť. „Neznamená to však, že tieto hypotéky nebudú v bankách dostupné,“ hovorí analytik z Finančného kompasu Maroš Ovčarik. A nemusí to podľa viacerých expertov znamenať nejakú príliš veľkú zmenu.
Banky tak ako v minulosti ani dnes nedajú takýto úver hocikomu. Banka si v takomto prípade nehnuteľnosť nacení sama, nemusí akceptovať každú lokalitu a môže rozlišovať medzi bytom a domom. Ide o produkt, ktorý je pre banku pomerne rizikový, čo je dôvod, prečo je banka pri jeho predaji obozretnejšia, píše Pavel Škriniar zo spoločnosti Finančná Hitparáda.
Slovenské banky však nikdy neboli pri poskytovaní úverov na bývanie benevolentné, preto by nejaké výrazné zmeny nemali nastať, dodáva.
(ht)
