Grécko odmietlo návrh na polročné predĺženie programu zahraničnej núdzovej pomoci. Ak svoj postoj do piatka neprehodnotí, pomoc skončí vo februári. Predpokladáte, že Gréci ustúpia alebo budú hrať vabank?
„Je v ekonomickom záujme oboch strán, ale hlavne Grécka, aby sa rozumne dohodli. Ako ekonomicky mysliaci človek preto predpokladám, že sa obe strany dohodnú.“
Kto bude pri týchto rokovaniach silnejší?
„Nepredpokladám, že dohoda sa bude týkať odpustenia dlhov. To by poslalo veľmi negatívne signály nielen o samotnej sile eurozóny a jej princípov, ale i ostatným krajinám, ktoré prešli či prechádzajú štrukturálnymi reformami a konsolidáciou verejných financií, čo pre obyvateľov týchto krajín nie je ľahký proces.“
Ak neustúpi ani jedna strana, čo to bude znamenať pre Grécko?
„Odchod z eurozóny by pravdepodobne bol pre Grécko veľmi traumatický. Muselo by zaviesť novú menu, ktorá by sa okamžite oslabila, podľa odhadov Medzinárodného menového fondu o 50 percent. Podľa iných ešte o viac. To by okamžite zvýšilo hodnotu už beztak problematického zahraničného dlhu, ktorý je denominovaný v eurách.“
Hovoríme o krachu Grécka?
„Grécko by bolo nútené defaultovať, čo by ich vylúčilo z kapitálových trhov na mnoho rokov. Úmerne znehodnoteniu novej gréckej meny by vzrástla inflácia, prudko by vyskočili úrokové sadzby, čo by znamenalo problémy aj pre splácanie domáceho dlhu vrátane hypoték.
Banky by však už aj bez toho mali obrovské problémy, pretože odchod z eurozóny by znamenal masívny ,bank run', odliv depozít, ktorý by už nemohol byť zastavený s pomocou ECB, ako to bolo doteraz.“
K akým krokom by muselo Grécko pristúpiť?
„Samozrejme, muselo by zaviest aj reštrikcie na kapitálovom a finančnom účte, čo by pre Grékov určite znamenalo obmedzenie konvertibility novej domácej meny. A okrem toho treba dodať, že na to, aby sa z tejto situácie dostali, budú musieť zaviesť omnoho tvrdšie ekonomické a štrukturálne reformy, ako sa od nich vyžaduje dnes.“
Aké následky by to malo pre eurozónu?
„Na druhej strane, pre eurozónu by odchod Grécka vyvolal tiež určitú neistotu, no domnievam sa, že časť trhu má už aj túto alternatívu zakomponovanú do svojich očakávaní.
Doteraz sa však všeobecne bral za platný princíp, že členstvo v eurozóne je neodvolateľné. Odchod Grécka by porušil tento princíp, a zneistil nielen investorov, ale i obyvateľov ostatných krajín eurozóny.“
Aké by boli riziká, ak by sa grexitom nakazili aj iné krajiny?
„Na jednej strane boli prijaté mechanizmy, ktoré riziko nákazy grexitu cez fiškálne a finančné kanály znížili (euroval, banková únia, nákupy dlhopisov do ECB), no tieto mechanizmy ešte neboli de facto otestované v praxi, a tak nie je isté, že zaberú na sto percent. Sú však aj iné kanály, ktoré by preniesli problémy z grexitu do zvyšku Európy.
Ide hlavne o reakciu domácností a firiem. Veľa závisí od toho, ako by sa takéto opustenie eurozóny komunikovalo a organizačne zabezpečilo, aby sa bank run v Grécku nedostal aj do iných krajín.
A neistota z precedensu exitu z eurozóny by mohla zvýšiť neistotu a zmraziť spotrebiteľskú a podnikateľskú dôveru v celom bloku.“
Vidíte aj iné možné problémy?
„Nezanedbateľné a čoraz viac stúpajúce na váhe sú aj politické implikácie, napríklad nástup extrémistov v západných krajinách. Preto by sa krajiny eurozóny mali veľmi seriózne začať zaoberať i prípravou legislatívy na takýto krok.“
Počítajú Gréci podľa vás s pomocou Ruska, prípadne Číny? Je to vôbec reálne? Respektíve aké možnosti ešte Gréci majú, ak sa nedohodnú so súčasnými veriteľmi?
„Nie som expert na teórie hier ani na poker, neviem, s akým esom v rukáve nová grécka vláda počíta, no podľa prieskumov tri štvrtiny gréckych obyvateľov si praje ostať v eurozóne.
A to bude možné iba po vzájomnej dohode Grécka a jeho partnerov v eurozóne. Preto si myslím, že ak sa bude rešpektovať vôľa obyvateľov Grécka, tak sa dohodnú.“
Aký dosah môže mať toto celé na Slovensko?
„Podľa mňa ekonomický dosah by bol hlavne nepriamy cez neistotu, ktorá by ohrozila spotrebiteľskú a podnikateľskú dôveru v celej eurozóne.“
