Do roku 2016 chce Brusel vypracovať celý balík opatrení na diverzifikáciu zásobovania starého kontinentu zemným plynom.
BERLÍN, BRATISLAVA. Európska komisia (EK) sa chce sústrediť na dodávky zemného plynu z Azerbajdžanu a Turkménska. Informuje o tom nemecký portál spiegel.de. Podľa neho Brusel pracuje na skorých rokovaniach s autokratickými lídrami bývalých sovietskych republík.
Podľa spiegel.de by sa už v tomto roku mala medzi oboma stranami podpísať predbežná dohoda (memorandum o porozumení), odvoláva sa pritom na návrh Energetickej únie, ktorú pripravuje podpredseda EK Marián Šefčovič.
Do roku 2016 chce potom Brusel vypracovať celý balík opatrení na diverzifikáciu zásobovania starého kontinentu zemným plynom a zvýšenie jeho odolnosti. V pozadí je stále tlejúci plynový konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, pre ktorý aj v minulom roku hrozil výpadok zásobovania Európy.
Vzkriesenie Nabucca
Energetická únia by mala byť upravovať užšiu spoluprácu krajín EÚ v energetických otázkach. Dnes bude o nej podľa agentúry Reuters definitívne rozhodovať Európska komisia. V stredu chce svoj koncept predstaviť na tlačovej konferencii.
Spiegel už v decembri informoval, že EK sa usiluje zdvojnásobiť kapacitu plynovodu z Azerbajdžanu, ktorá by sa tak mohla vyšplhať na 20 miliárd kubických metrov plynu ročne.
O dovoz turkménskeho plynu do Európy sa zasa už dlhšie zasadzuje aj Turecko, cez ktoré plynovod povedie. Doteraz sa dovážal iba doplnkovo cez Rusko a Ukrajinu. Výstavba plynovodu z Azerbajdžanu cez Turecko do Európy je vlastne oživením staršieho projektu Nabucco, ktorý sa ukázal ako drahý a zložitý.
EK vo svojom návrhu Energetickej únie spomína podľa spiegel.de ako strategické produkčné a tranzitné krajiny Alžírsko a Turecko, Azerbajdžan a Turkménsko, Blízky východ a niektoré africké krajiny.
Okrem toho sa má zintenzívniť partnerstvo s Nórskom, USA a Kanadou. V skoršej verzii dokumentu sa ešte medzi nimi spomínal aj Irán, neskôr ho vyškrtli.
Radšej skvapalnený
Podľa odborníkov nedáva veľký zmysel investovať dvojciferné miliardové sumy do drahej, geopoliticky zložitej a neistej trasy. Navyše ide o krajiny, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou korupcie a politickej neslobody.
Väčší zmysel by malo dovážať do Európy viac skvapalneného zemného plynu (LNG) schladeného na – 164 C. Na trhu ho je prebytok, takže ceny by podľa Steffen Bukolda zo spoločnosti EnergyComment mali ostať nízke.
Za rozvoj terminálov LNG v Európe sa minulý týždeň pre SME vyslovil aj Šefčovič. Komisia sa chce podľa neho v rámci budovania energetickej bezpečnosti zamerať na ich využívanie, pretože kapacita zatiaľ nie je naplno využitá.
Obchod s USA, ktoré disponujú dostatkom lacného plynu by podľa podpredsedu EK umožnil veľmi pozitívny vplyv na energetickú bezpečnosť EÚ. V minulosti sa hovorilo aj o dovoze kvapalného zemného plynu z Perzského zálivu a ďalších krajín.
Šefčovič tiež vyslovil presvedčenie, že treba hľadať optimálne riešenie, ktoré by zachovalo tranzit cez Ukrajinu, ale rešpektovalo aj nové ruské plány smerovať časť dodávok cez Turecko.
Eastring ako poistka
Úvahy o zásobovaní cez Turecko sa rozbehli na jeseň potom, čo Rusko ohlásilo koniec projektu Južný prúd, ktorým malo zásobovať Európu po dne Čierneho mora a cez sever Balkánu.
Namiesto neho predstavilo Turecký prúd z južného Ruska do severného Turecka. Zanedlho Rusko vyzvalo Európsku úniu, aby sa pripravovala na odber ruského plynu na turecko-bulharskej namiesto na ukrajinsko-slovenskej a maďarskej hranici.
Vzápätí sa začalo uvažovať o výstavbe projektu Eastring z východného Slovenska cez Rumunsko a Bulharsko na turecké hranice. Navrhol ho slovenský tranzitný prepravca plynu Eustream ako alternatívu trasy cez Ukrajinu.
