BRUSEL. Európska centrálna banka (ECB) je pripravená opätovne prijímať grécke dlhopisy ako zábezpeku za úvery komerčným bankám, ale len v prípade, že krajina bude pokračovať v reformách.
Povedal to v stredu (25.2.) prezident ECB Mario Draghi. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Súčasný záchranný program pre Grécko sa končí 28. februára a hrozilo, že po tom, ako nová grécka vláda odmietla pokračovať v úspornom kurze, zostane krajina v krátkom čase bez peňazí.
Nakoniec sa ale vláde podarilo dohodnúť s ministrami financií eurozóny na predĺžení finančnej pomoci o štyri mesiace, musela však predložiť zoznam reforiem, ktoré mieni zrealizovať, aby podmienky finančnej pomoci splnila.
Všetky tri finančné inštitúcie - Medzinárodný menový fond, Európska komisia a ECB (pôvodne Trojka) s plánom súhlasili, aj keď šéfka MMF Christine Lagardeová upozornila, že program nie je dosť konkrétny.
Ešte začiatkom februára Grécko využívalo fakt, že ECB prijímala jeho dlhopisy ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. ECB však 4. februára oznámila, že ich už prijímať nebude, nakoľko vláda v Aténach odmieta pokračovať v plnení podmienok záchranného programu.
Celá záťaž sa tak presunula na grécku centrálnu banku, ktorá zabezpečuje financovanie komerčných bánk prostredníctvom núdzového programu financovania známeho ako ELA. Ten je ale nákladnejší.
"ECB nemala inú možnosť," povedal Draghi v stredu večer na pôde Európskeho parlamentu, kde obhajoval kroky banky voči Grécku. Zároveň dodal, že ECB je pripravená grécke dlhopisy akceptovať opäť, ale vtedy, keď vedenie banky bude presvedčené, že Grécko sa vrátilo na cestu, ktorá povedie k úspešnému dokončeniu záchranného programu.