Guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch považuje výzvu opozičných poslancov hodnotiť riziká kvantitatívneho uvoľňovania, či vývoj situácie v Grécku za ich predvolebnú kampaň.
BRATISLAVA. Hodnotiť riziká rozhodnutí Európskej centrálnej banky (ECB) nie je úloha národných parlamentov a nepatrí do kompetencie Národnej banky Slovenska (NBS).
Konštatoval to guvernér NBS Jozef Makúch v reakcii na zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentného finančného výboru opozičnými poslancami, na ktorom chcú od guvernéra počuť riziká kvantitatívneho uvoľňovania, či vývoja situácie v Grécku.
Predvolebné témy
Naznačil, že poslanci za Most-Híd a KDH si takto môžu hľadať témy pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. ECB, ako nezávislá inštitúcia, však podľa neho nie je vhodná na politizáciu a nepatrí do predvolebnej kampane.
"Radi by sme podotkli, že NBS sa nebráni zopakovať poslancom všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré im už raz boli na pôde NBS prezentované.
Vrátane obmedzených možností nákupu slovenských vládnych dlhopisov, ktoré vďaka zodpovednej rozpočtovej politike vlády NBS má," uviedol vo svojom vyhlásení guvernér Makúch.
Šéf centrálnej banky zároveň upozorňuje, že ECB robí menovú politiku pre celú eurozónu a neposudzuje, ani nezohľadňuje riziká, dopady, potreby a iné okolnosti jednotlivých členských štátov.
Kvantitatívne uvoľňovanie a Grécko
Dodáva, že rokovania na zasadnutiach orgánov ECB s rozhodovacími právomocami sú dôverné a zápisnice z nich sú voľne prístupné až po uplynutí 30 rokov.
Podpredsedovia opozičných strán Most-Híd a KDH Ivan Švejna a Miloš Moravčík o zámere zvolať mimoriadne rokovanie finančného výboru s guvernérom NBS Jozefom Makúchom informovali v pondelok.
Chcú sa na ňom pýtať guvernéra Národnej banky Slovenska, čo bude pre našu krajinu znamenať spustenie kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky a taktiež, aký vplyv na Slovensko bude mať situácia v Grécku.
O podobné rokovanie sa na riadnom finančnom výbore už poslanci pokúšali, guvernér centrálnej banky sa však na ňom podľa podpredsedu Mosta-Híd Ivana Švejnu zúčastniť odmietol. Prístup guvernéra pritom označil za zvláštny.
Podľa zástupcov opozície ide totiž o vážne témy. Podpredseda KDH Miloš Moravčík tvrdí, že program kvantitatívneho uvoľňovania ECB, ktorý bol oficiálne spustený v pondelok, môže znamenať vytváranie bublín, pri ktorých prasknutí hrozí ďalšia vlna krízy.
Otázne je, či Makúch pozvanie prijme
Ako dodal, jedna z bublín sa vďaka tomu môže vytvárať na realitnom trhu, kvôli rastúcim cenám nehnuteľností vplyvom lacných hypoték. Podobne môže vzniknúť bublina aj v oblasti podnikania, kde "tlačenie peňazí" bude znamenať extrémne lacné úvery, ktoré môžu smerovať aj do riskantných projektov.
Zároveň tvrdí, že politika nízkych úrokov cez kvantitatívne uvoľňovanie podporuje nezodpovedné správanie vlád, ktoré majú možnosť požičiavať si lacno, dlhy rastú a nemusia robiť reformy.
Podobne budú chcieť poslanci od guvernéra centrálnej banky odpovede aj na otázky vplyvu vývoja situácie v Grécku na Slovensko.
Nová vláda totiž podľa Švejnu odmieta plniť dohody, ktoré boli dohodnuté s predchádzajúcim kabinetom a vyhráža sa novými voľbami či referendom. Rokovanie mimoriadneho finančného výboru by sa malo uskutočniť do siedmich dní od jeho zvolania.
Podľa Švejnu zostáva otázne, či guvernér NBS na takéto rokovanie pozvanie prijme. V každom prípade chcú tieto témy otvárať či na rokovaní výboru alebo aj v pléne parlamentu.
