BRATISLAVA. Medzi slovenskými novinármi začal vo štvrtok kolovať zoznam Slovákov, ktorý mali mať v rokoch 2005 až 2006 otvorené účty v švajčiarskej pobočke britskej banky HSBC. Mená mali uniknúť z finančnej správy, ktorá ich má od francúzskych daniarov.
Či je uniknutý zoznam pravý, finančná správa nekomentuje. „Nakoľko skutočnosti uvedené na zozname sú daňovým tajomstvom, nemôžeme odpovedať na vašu otázku,“ reagovala hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.
Na zozname je niekoľko prominentov. Napríklad aj bývalý policajt Milan L., ktorý bol podľa prokuratúry jedným z únoscov Michala Kováča mladšieho.
Štátny tajomník mal dispozičné právo
S bankou HSBC mal spolupracovať aj podnikateľ Ján Sabol, ktorý bol za prvej vlády Mikuláša Dzurindu štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Podľa denníka N je s ním spájaný účet firmy, ku ktorému mali mať dispozičné právo jeho spoločníci.
Zoznam zmieňuje aj právnika a bývalého člena predstavenstva Slovenskej poisťovne z čias, kedy predchádzala privatizáciou, ktorý dodnes podniká so Sabolom a ďalšími dvomi ľuďmi zo zoznamu.
Všetci traja poskytli médiám spoločné stanovisko, že nikdy neboli klientmi HSBC. „Všetky naši príjmy sú zdanené, prípadne v súlade s platnými predpismi boli od dane oslobodené,“ píšu.
„Nemôžeme vylúčiť, že niektorá zo zahraničných spoločností, ktorej sme, alebo sme boli akcionármi, mala v tejto banke otvorený účet,“ vravia. Vylúčili, že by tieto spoločnosti obchádzali dane.
Zoznam zmieňuje aj podnikateľa Igora Grošafta, ktorý je spolumajiteľom tlačovej agentúry SITA a cez spoločnosť Namav vlastní aj 45-percentný podiel v spoločnosti Petit Press, ktorá vydáva denník SME.
„Nikdy som vo Švajčiarsku nemal žiaden účet,“ povedal podnikateľ, ktorý bol v minulosti aj vo vedení Fondu národného majetku.
Prázdne účty
Ďalšie mená zo zoznamu nebude SME zverejňovať, kým sa nepodarí získať reakcie dotknutých ľudí.
Zoznam má mapovať klientov HSBC z rokov 2005 až 2006, kedy Švajčiari klientom pomáhali s obchádzaním platenia daní či skrývaním špinavých peňazí pred detektívmi.
Automaticky to neznamená, že ľudia na zozname sú zločinci, pretože mať otvorený účet v zahraničí bolo a dodnes je legálne.
Trend.sk pritom upozorňuje, že niektoré účty s väzbami na Slovákov mali mať už v rokoch 2005 až 2006 nulové zostatky, pretože majitelia peniaze vybrali. Napriek tomu ostal účet v evidencii.
Najvyšší zostatok na účte, ktorý je spájaný s menami v zozname, bol podľa finančnej správy 3,5 milióna eur.
So Slovenskom spojili 48,7 milióna
Tisíce dokumentov, ktoré dokazujú, že HSBC prala v minulosti peniaze, získalo Medzinárodné konzorcium investigatívnej žurnalistiky (ICIJ) a novinári francúzskeho Le Monde a britského The Guardian. Prípad nazvali Swiss Leaks.
Tieto dáva vrhajú zlé svetlo na zhruba 30-tisíc účtov 106-tisíc klientov z 203 štátov sveta, na ktorých bolo v rokoch 2006 až 2006 asi 100 miliárd dolárov.
Aj zahraniční reportéri varovali, že meno v zoznamoch automaticky neznamená, že človek je zločinec. Na to treba preskúmať dokumenty, ktoré s jeho účtom súvisia.
So Slovenskom bolo podľa ICIJ prepojených 147 bankových účtov, na ktorých sa v roku 2006 nachádzalo dokopy 48,7 milióna dolárov. Najvyšší zostatok na účte s väzbami na Slovensko bol 10,5 milióna dolárov.
ICIJ pritom na svojom webe zmieňuje, že klientov prepojených na Slovensko bolo až 60 a z toho šiesti mali náš pas alebo občianstvo. Finančná správa naproti tomu hovorí o zozname len 25 Slovákov.
Nie všetci sú majiteľmi
Prezident finančnej správy František Imrecze vo štvrtok pre TA3 vysvetlil, že ešte čakajú na ďalšie dáta z Francúzska. „Tieto mená môžeme považovať za prvý balík informácií, očakávame ďalšie,“ povedal Imrecze.
Upozornil totiž, že nie všetci Slováci na zozname sú majiteľmi účtov. Niektorí mali len dispozičné práva na cudzie účty alebo boli konečnými užívateľmi výhod z účtov schránkových spoločností.
„My pôjdeme hlbšie, získame ďalšie informácie o daných spoločnostiach,“ povedal Imrecze. Chcú totiž zistiť, čo sa na účtoch dialo, aby vedeli povedať, či človek zo zoznamu obchádzal dane alebo skrýval čierne peniaze.
Väčšina účtov mala byť otvorená v 90. rokoch, motiváciou nemuselo byť pranie peňazí či obchádzanie daní, ale len strach o úspory. Na Slovensku totiž vládol Vladimír Mečiar, ekonomike aj právu preto chýbala stabilita.
Partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev vidí aj ďalší všedný dôvod.
„Na Slovensku boli rozšírené obavy, že pracovníci bánk s informáciami o klientoch obchodujú,“ vraví Leontiev. Kupcami boli napríklad mafiáni, ktorí chceli mať prehľad o tom, koho vypaľovať a vydierať.
