BRATISLAVA. Zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku a Francúzsku treba podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Branislava Ondruša (Smer-SD) brať ako dôležitý signál.
"Dôležitým signálom je, že veľké členské krajiny Európskej únie vyhodnocujú negatívne dosahy slobodného pohybu tovarov a služieb v rámci Európskej únie na svoje pracovné trhy, kvalitu pracovných miest a pracovné podmienky vrátane mzdového ohodnotenia," konštatoval Ondruš pre TASR.
Podľa neho treba očakávať ďalšie pravidlá, ktoré budú nanovo definovať ochranu pracovných podmienok, vrátane miezd vo vyspelejších členských krajinách Európskej únie a je možné, že dôjde aj k zmene smerníc EÚ v oblasti pracovného práva.
"Krajiny Vyšehradskej skupiny by mali pravidelne koordinovať svoje postupy. Zákon o minimálnej mzde v Nemeckej spolkovej republike je totiž dôležitým signálom, ktorý by mali vnímať nielen politici, ale aj experti. Fakt, že podobný návrh sa objavil a presadil aj vo Francúzsku, hovorí o tom, že zo strany veľkých členských krajín únie hrozí snaha prijímať takéto ochranárske opatrenia," konštatoval Ondruš.
Kroky tamojších vlád sú, ako povedal, aj v samotných krajinách interpretované rôzne.
"Nie sú prijímané jednoznačne pozitívne. Domnievam sa, že sú pochopiteľnou reakciou na to, že slobodný pohyb tovarov a služieb v EÚ má celkom jednoznačne negatívne dosahy na pracovné trhy jednotlivých členských krajín. Zanikajúce pracovné miesta buď nie sú nahradené vôbec, alebo novými, s nižšími mzdami a horšími pracovnými podmienkami. Takže jediní, pre koho to má nespochybniteľný prínos, sú korporácie," konštatoval.
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK) sa domnieva, že zámerom zaviesť minimálnu mzdu v Nemecku bolo zabezpečiť pri plnom pracovnom úväzku plat nad úrovňou sociálneho zabezpečenia a zabrániť aj mzdovému dumpingu.
"Zámerom nebolo obmedziť voľný pohyb osôb a tovaru v rámci EÚ," reagoval hovorca SNOPK Markus Halt. Pripomenul, že existuje niekoľko námietok Slovenska a ďalších krajín EÚ voči nemeckej minimálnej mzde.
"Považujeme to za pochopiteľné, keďže podľa aktuálneho platného znenia sa môže aplikovať aj na medzinárodnú tranzitnú prepravu tovaru a osôb cez Nemecko. Vyvoláva to otázky týkajúce sa zlučiteľnosti s európskymi pravidlami. Pre dopravcov mimo Nemecka to znamená ďalšiu administratívnu aj finančnú záťaž. Federálna vláda nedávno zriadila výbor, ktorý sa chystá analyzovať dosah zákona. Ocenili by sme, keby prijala iný výklad zákona, pokiaľ ide o tranzitnú dopravu," dodal Halt.
V Nemeckej spolkovej republike bola plošne pre celú spolkovú oblasť zavedená minimálna mzda vo výške 8,50 eura na hodinu, pokrývajúca všetky pracovné oblasti. Počas prechodného obdobia v maximálnej dĺžke dvoch rokov sú možné odchýlky pre jednotlivé pracovné oblasti na základe kolektívnych zmlúv.
Od 1. januára 2017 bude platiť plošne jednotná minimálna mzda bez ďalších obmedzení.
